REFLEXÃO SÁBADO SANTO – SÁBADO DE ALELUIA VIGÍLIA PASCAL (in resurrectione Domini)

Partilha
    
 
   

REFLEXÃO SÁBADO SANTO – SÁBADO DE ALELUIA VIGÍLIA PASCAL (in resurrectione Domini)

30 de março de 2024

I Leitura:Gen1,1—2,2,
Salmo: 103 (104), 1-2a.5-6.10.12.13-14.24.35c
II Leitura : Gen 22, 1-18
Salmo: 15 (16), 5 e 8.9-10.11
III Leitura:Ex14,15–15,1
Salmo: Ex 15, 1-2.3-4.5-6.17-18
IV Leitura: Is 54, 5-14 :29(30),2e4.5-6.11e12ae13b
Salmo: Is 55, 1-11
V Leitura: Is 12, 2-3.4bcd.5-6 (R. 3) :Br3,9-15.32–4,4
Salmo: 18 (19), 8.9.10.11 (R. Jo 6, 68c)
VI Leitura: Ez 36, 16-17a.18-28
Salmo: 41 (42), 2-3.5; 42 (43), 3-4 (R. 41 (42), 2)

Epistola: Rom 6,3-11

Evangelho: Mc 16,1-7

Liafuan português vigília, mai husi lian latim vigilia (grego: pannyxhis, agrypnia), katak hahalok hader eh matan-moris-neon-na’in nu’udar biban importante ida atu labele dukur tanba buat ruma importante atu mosu mai daudaun. Nune’e, sentido husi Vigília Pascal nu’udar ápice eh tutun husi Triduum Paschal, significa, “hader hodi hasoru Cristo nia Moris-hi’as nebe atu to’o mai dadudaun iha rai-hun mutin”, tan ne’e exige participação sarani hotu-hotu nian. Hein ho matan-moris-neon-na’in ne’e la orienta deit ba Domingo Pascal, maibé ho Roman foun be lakan ona hodi haroman ona moris ne’e, fiar-na’in ida-idak sei hein nafatin ho fiar to’o Cristo hi’it-An hikas mai ba dala rua (parousia).

Iha Missal Romano, define Vigília Pascal nu’udar “vigília lulik hotu-hotu nia inan” (“a mãe de todas as vigílias sagradas”, Santo Agostinho). Expressão ne’e, Santo Agostinho foti tanba liturgia Vigília Pascal nian riku ho simbologia litúrgica oin-oin no completo ho rito sira Sacramento nian, hanesan: Bênção ba Ahi-matan foun revela Jesus Cristo nudar Lux mundi que venceu toda a escuridão e da morte, Senhor da história, doador de uma Vida Nova, o Senhor do Tempo (Alfa e Omega), nunee mos ita fiar- na’in sira hafoun fali ita nia promessa baptismal. Amu Papa Bento XVI hateten: “Iha Vigília Pascal, hahú Cristo nia Moris-Hi’as, nebé nudar Roman Maromak nian nebe haroman mundo no história tomak – Roman nee mesak de’it – Jesus Cristo – Nia mak Roman lolós – liu fali roman baibain bei ta matan haré – tan Nia haroman ita to’o ita nia fuan-laran”.

Iha Vígilia Pascal Kreda celebra “história salvação nian nebé Na’i Maromak realiza iha história humanidade no mundo nian”, tan ne’e duni mak, liturgia Lia-fuan nian nebe maske naruk, ita fiar na’in sira precisa rona didiak, tanba reflete tradição litúrgica ida nebe riku no kle’an tebes. Leitura sira nebe foti husi Livros no capítulos balu Antigo Testamento nian (leitura hitu) no husi Novo Testamento (Epístola no Evangelho) haklaken hodi inspira ita kona ba: “Maromak nu’udar Criador lelehan no rai no buat hotu, inclui ita ema”; “Maromak nu’udar Na’in ba criatura hotu” no “Maromak nu’udar Ida nebe hola iniciativa hodi halo Aliança ho ita ema”; “Maske ita ema ho ita nia loko-an, la fiel no desobediente ba Maromak nia plano, Maromak sempre fiel no nunca kolen atu perdua ita hodi restaura fali Nia Aliança nebé halo ona ho ita aman fiar nian, pai Abraão (cf. Gen 22, 1-18 – 2a leitura)”; “Aliança be Tuan ne’e, ikus mai realiza definitivamente no perfeitamente iha Nia Oan Mane Mesak Jesus Cristo, liu husi nia Terus, Mate no Moris-Hi’as”, Cristo nebe moris-hi’as ona husi mate sira leet no sei la mate tan (cf. Rm 6,3-11. Epístola).

Nu’udar resumo ida ba leitura sira be ita rona iha Vigília Pascal nee:

I Leitura : Gen 1,1 – 2,2

Ita rona kona ba oinsa Maromak halo mundo rai-klaran durante loron neen no iha loron hitu Nai Maromak descansa. Ita rona katak, “buat hotu be Maromak halo ne’e, Maromak haré katak mesak di’ak”. Ita rona mos kona ba oinsa Maromak halo ema: Adão no Eva no hatúr sira iha paraíso. Ita rona katak Maromak halo ema tuir “Nia ilas no Nia tanesan”.

II Leitura : Gen 22,1-18
Koalia kona ba ALIANÇA nebe Maromak halo ho Abraão. Maromak promete ba Abraão, bênção. Hatudu oinsa Abraão nu’udar modelo no aman fiar nian, fiel nafatin ba Maromak iha tempo hotu-hotu. Hahalok Abraão nian ne’e nudar roman ba ita oinsa atu haríi relação ho Maromak: rona hodi halo tuir buat hotu nebe Maromak haruka no hakarak. Ita nia decisão sira tengki hatúr iha sasukat Maromak nia futar Liafuan nian.

III Leitura : Ex 14,15-15,1

Koalia kona ba Maromak nebe nunca abandona Nia povo. Maromak rona, haré no hatene nia povo nia halerik iha rai terus atan, iha Egipto. Tan ne’e, liu husi Moisés, Maromak hasai no liberta Nia povo husi Faraó nia ukun: husi atan ba liberdade, husi terus ba ksolok, husi mate ba moris. Livro Êxodo nian ho nia história sira fo sentido boot kona ba sentido Páscoa nian hanesan Libertação husi atan sala nian hodi sai ema livre liu husi Cristo nia Terus, Mate no Moris-Hi’as.

IV Leitura : Is 54,5-14

Koalia kona ba Aliança nebe Maromak halo ona ho Nia povo, katak Aliança ida rohan laek. Compara hanesan aliança casamento nian, nebé dalabarak, maske mosu infidelidade husi parte povo Israel nian, maibe, Maromak fiel nafatin. Ita nunca bele desconfia Maromak nia promessa, tanba Maromak nebe promete nee sempre fiel ba Nia futar Liafuan sira (cf. heb 10,23).

V Leitura : Is 55,1-11

Kona ba Maromak nia lia-bolu (chamamento). Maromak bolu povo Israel atu horik ho Nia, atu han no goza han hamutuk festa nian eh banquete nebe Maromak rasik mak oferece gratuitamente. Iha ita nia compreensão teológica, banquete nee mak Eucaristia rasik, nebe Jesus Cristo nia futar Isin no Ran halo ita sai maun ho alin, feton ho nán. Banquete nee fo ba ema hotu-hotu, la exclui no la descrimina ema ida. VI Leitura : Br 3,9-15,32-4,4
Profeta Baruk alerta ba Israel oan hotu atu confia eh tau laran metin de’it ba Maromak ida nebé Lós, ne’e mak Maromak ida nebé liberta sira husi terus atan rai Egipto nian hodi halo Aliança ho sira. Tanba Nia deit mak iha Liafuan moris rohan-laek.

VII Leitura : Ez 36,16-17a.18-28

Maromak alerta ba povo Israel atu labele fiar maromak falso sira, katak labele adora karau oan osan mean (bezzero de ouro) ka imagem seluk halo husi ai. Tan Maromak de’it mak Maromak nebe halo ona Aliança ho sira.

Epístola : Rm 6,3-11

Nu’udar ponte ida atu cumpreende sentido husi leitura sira be ita rona ona husi Antigo Testamento. São Paulo hateten katak, liu husi baptismo ita sai fali ema foun, no se Cristo mate hodi liberta ita no iha duni Nia naran mak ita simu baptismo, nune’e, liu husi baptismo ita mos sei manán salan no ita sai fali Maromak nia oan doben sira, feto no mane.

Evangelho : Mc 16,1-7

Wainhira Jesus mate tiha, rai tomak hakmatek. Escolante sira neon tarido no lakon esperança total. Escolante sira halai namkari, fahe malu tanba sira laiha tan ona Mestre ida be sira tau laran metin ba. Ida nee duni mak contexto episódio Mc 16,1-7 nian. Iha episódio ohin, enquanto discípulo mane sira halai lakon no namkari, protagonista husi Liafuan di’ak Cristo Moris-hi’as nian no modelo discipulado lolós mak feto sira: Maria Madalena, Maria Tiago nia inan no Salomé (cf. Mc 15,40), nu’udar figura discípula sira nebe tuir no serbí Jesus houri hahú kedas. Oras ne’e sira hakarak serbi nafatin Jesus nia isin mate: tau mina morin ba Jesus nia isin tuir tradição judaica (cf. Mc 16,1; 14,28). Fiar de’it mak fo kbiit eh força ba feto sira nee atu hakat liu to’o rate hodi serbí Jesus. Iha duni sira nia aten brani hodi serbí Jesus nee mak milagre mistério Cristo moris hi’as nian mosu no fo tada ba sira husi figura “foin sa’e ida be hatais unuk mutin”, nebe hateten ba sira: “Imi keta ta’uk”, maibe “Imi ba, fo hatene ba Nia escolante sira, ba Pedro….”. Iha roman Evanglho nian, ita descobre kona ba missão atu haklaken Cristo Moris- Hias nian: la’os de’it ba ema mane sira, maibe uluk nana’in liu husi feto sira. Episódio São Marcos nian fanun fali ita fiar na’in sira atu brani sai instrumento eh manu-ain Jesus nian ba haklaken Lia-Foun Di’ak nee.

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *

error: Content is protected !!