Reflexão Dominical – Domingo IV – Tempo Quaresma – Tinan B

Partilha
    
 
   

Reflexão Dominical

Domingo IV tempo Quaresma Tinan B

10 de março de 2024

I Leitura: 2Cr 36,14-16.19-23

Sal. Resp.: Sal 136 (137)
II Leitura: Ef 2,4-10
Evangelho: Jo 3,14-21

Domingo dahaat tempo Quaresma nian apresenta temática importante ida kona ba “salvação eh maksoin nebé, nia hún eh fonte lolós mak Na’i Maromak mesak de’it no, tuir mai, realiza plenamente iha Nia Oan Mane Jesus Cristo”. Ne’e katak, wainhira povo Israel, povo Maromak nian rona hodi halo tuir no hamutuk ho Maromak, nia hetan salvação, no wainhira nia hadók-an hodi troca Maromak ho maromak seluk, povo nee la’o ba destruição eh mate (cf. Dt 30,11-20; Jer 31,33-34). Mate iha conceito bíblico la’os simplesmente significa mate isin nian, maibé liu-liu, mate klamar nian, mate espiritual, nebé halo ema ida labele koko hodi goza ksolok lolos nebe Maromak rasik oferece gratuitamente iha Nia Oan Mane Jesus Cristo (cf. Jo 15,11; Lc 10,21; Mt 13,44; Sl 28,7).

Iha leitura dahuluk, foti husi parte final livro daruak Crónacas nian, nu’udar resumo ida husi história religiosa tomak relação Maromak nian ho povo Israel (desde história criação nian to’o ba exílio). Cronista, katak ema nebé conta tuir acontecimento histórico sira povo Israel nian hodi halo fali leitura iha roman fiar nian. Iha leitura domingo ne’e, cronista apresenta realidade ida nebe hatudu katak, povo Israel lakon ona sira nia identidade nudar “povo escolhido no povo da Aliança”. Iha domingo kotuk, ita rona husi livro Exodo, Maromak nia declaração solene kona ba povo Israel nia identidade: “Há’u mak Na’i, o nia Maromak, nebé hasai ona o husi Egipto, husi rai atan nian” (Ex 20,2). Wainhira ita lé história naruk povo Israel nian, ita sei descobre katak povo ida ne’e, iha biban oi-oin, maske Maromak foti ona nu’udar povo escolhido no povo Aliança nian (cf. Dt 7,7-9; 32,9-11), povo nebé Maromak hadomi hodi hasa’i sira husi rai atan Egipto nian (cf. Ex 20,2), maibé dala-barak tebes mak, povo ne’e fila kotuk ba Maromak hodi halo sala oi-oin contra Maromak, infidelidade, troca Maromak ho maromak falço seluk ema pagão sira nian hodi imita eh halo tuir sira nia toman, lisan eh costume sira no profana eh halo lakon mos sentido lolós templo nebé Maromak rasik consagra ona ba sira iha Jerusalém. Maske nune’e, Maromak haruka nafatin profeta sira ba povo infiel ne’e hodi bolu fali sira ba conversão eh mudança da vida, no hili fali dalan moris nian. Cronista haktuir katak, povo ne’e la rona profeta sira, até oho profeta sira nebe Maroma haruka ba sira. Iha situação no contexto ne’e, buat nebé surpreende eh halo ita hakfodak mak, Maromak nee la castiga nia povo infiel. Maibé, fo hikas fali possibilidade atu harí fali moris nebé lolós nebé lori ba ksolok lolós. Iha história nebé ita rona, hatudu katak, castigo la’os hahalok Maromak nian no la’os lia-fuan eh decisão ikus Maromak nian ba Nia povo. Iha “fila kotuk no hahalok aat hotu” nebé povo Israel halo, Maromak buka nafatin dalan oi-oin atu povo ne’e bele hakribi sala no husik nia hahalok aat sira, hodi fila fali ba Nia, nudar Maromak ida mesak, domin na’in no prometedor ba salvação lolós.

Iha leitura daruak, São Paulo ba sarani sira iha Efésios, acentua kona ba Misericórdia (laran sadi’a) no caridade nudar identidade lolós Maromak nian. Iha leitura ne’e, São Paulo propõe reflexão ida kona ba Jesus Cristo nia papel único iha ita ema nia salvação. Dala ida tan, hanesan mos ho teologia no catequese leitura dahuluk nian, São Paulo haklaken katak, Maromak nunca kolen no para atu hadomi no perdua ida. Ita ema mak ho ita nia egoísmo eh hakarak diak ba ita nia an rasik de’it, hadok an husi Maromak nia ukun fuan sira, hodi fila kotuk ba nia hodi hahalok sala oi-oin nebé la’os lori ita ba ksolok

no moris lolos, maibe lori ita ba terus no mate. São Paulo dala ida tan fo hanoin fali katak, ita ema labele loko an hodi fila kotuk no haluhan Maromak tanba, ita ema nia natureza iha rai nee hatudu katak ita criatura kbiit laek, ita la dura ba beibeik, ita iha limitação bar-barak. Maromak mesak de’it mak bele garante mai ita moris ida lolós tan graça sira nebé Nia haraik gratuitamente mai ita liu husi Nia Oan Mane Jesus Cristo.

Iha Evangelho, foti husi Jo 3,14,21 haktuir kona ba Jesus nia hasoru iha kalan ho fariseu piedoso (Lei na’in ida, nebé fiel ba Lei Moisés nian) , “autoridade ida Judeu sira nian”, naran Nicodemos. Hasoru malu iha kalan nee, acontece wainhira Jesus sa’e daudaun ba Jerusalém ba iha biban celebração Páscoa nian (cf. Jo 2,13). Simbologia kalan nian, hatudu mos kona ba Nicodemos nebe maske nudar matenek na’in Lei nian, maibé nia neon mos sei nakukun hela kona ba verdade eh lialós balu nebé Jesus de’it mak bele explica. Nocodemos nia hasoru malu ho Jesus acentua buat tolu importante: ida, Nicodemos reconhece autoridade Jesus nian, tanba buat kmanek sira nebe Nia halo hodi hatudu Nia kbiit. Maibé Jesus husu ba nia atu fiar liu-liu iha Nia nudar Ida nebe Maromak rasik mak haruka mai atu haklaken lialos tomak Maromak nian. Rua, Jesus explica ba Nicodemos katak, atu bele cumpreende proposta maksoin nian nebé Nia lori mai mundo, ema ida tengki “moris fali husi Maromak – nascer de Deus”, moris foun ida ne’e mak “moris husi wé no Espírito”. Ikus liu, Jesus descreve ba Nicodemos projecto salvação Maromak nian: katak, ne’e, iniciativa ida Maromak nian nebé hatudu an tomak iha Nia Oan Mane Jesus Cristo, nudar “plenitude da salvação”.

Hanesan mos Nicodemos, ita mos iha domingo dahát tempo Quaresma nian nee, ho haraik-an hakbesik ba Jesus atu rona Nia, reconhece Nia autoridade no simu Nia nudar Salvador eh Maksoin ida mesak. Iha nakukun sira ita nia moris nian, nebé dala barak falun metin ho egoísmo, autossuficiência eh hanoin katak la precisa Maromak iha ita nia moris, loko-an, no selu-seluk tan), Jesus Cristo, hanesan mos ba Nicodemos, mai haroman ita hodi fo moris foun, no convida ita atu simu moris nebé lolós.

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *

error: Content is protected !!