SÍNTESE FINAL SINODO BISPO SIRA NIAN 

Partilha
    
 
   

SÍNTESE FINAL SINODO BISPO SIRA NIAN

Prepara husi: Frei Joel Casemiro, OFM

Introdução

Jesus mai hamriik iha sira leet hodi dehan ba sira: “Dame hela ho imi.” Dehan tiha nune’e, Nia hatudu ba sira nia liman ho nia sorin. No discipulo sira haksolok bainhira haree Na’i (Jo 20,19-20). 

  1. Hakat foun ida-idak iha Kreda nia moris mak fila fali ba hun (abut), experiéncia hafoun an liu husi encontro ho Ida-nebé Moris-Hi’as nebé discípulo sira hamoris iha Sala Leten (Cenácolo –red.) iha kalan Páscoa nian. Hanesan sira, ita mós, participa iha Assembleia Sinodál ida-ne’e, sente envolve husi Ninia misericórdia no kona husi Ninia beleza. Hodi hamoris conversa iha Espírito, rona malu, ita percebe Ninia presença iha ita-nia leet: presença Ninian nebé, hodi fó Espírito Santo, continua inspira iha Ninia Povo unidade ida ne ebé mak harmonia diferença sira-nian.
  1. Hodi contempla Ida-nebé Moris-Hi’as, ita hanoin katak “ita simu batismo iha Nia mate” (Rm 6,3). Ita hare ona sinál sira Ninia kanek sira-nian, nacf. ilak ho moris foun, maibé grava nafatin iha Ninia humanidade. Kanek hirak ne’e continua hasai ran iha maun-alin sira barak nia isin, tan mos ita nia sala. Hateke ba Na’i la hadook ita hosi drama sira história nian, maibé loke ita-nia matan atu reconhece sofrimento nebé hale’u ita no penetra ita: labarik sira-nia oin nebé ta’uk tanba funu, inan sira-nia matan-been, foin-sa’e barak nia mehi rahun, refugiado sira nebé hasoru viagem aat sira, vítima sira husi mudança climática no injustiça sociál nian. Sira-nia sofrimento sira resoan iha ita-nia le’et la’ós de’it liuhosi mídia, maibé mós iha no liu husi ema barak nia lian, nebé envolve an pesoalmente ho sira-nia família no sira-nia povo iha acontecimento trágico sira-ne’e. Iha loron sira nebé ita halibur iha Assembleia ne’e, funu barak, barak liu maka continua causa mate no destruição, hakarak ba vingança no lakon consciência. Ita hamutuk ho Papa Francisco nia apelo nebe repete bebeik ba dame, hodi condena lógica violência nian, ódio nian, vingança nian no compromete an atu promove diálogo nian, moris nudár maun-alin no iha reconciliação nian. Dame auténtico no duradoura ne’e posivel no hamutuk de’it mak ita bele harii ida-ne’e. “Ksolok no esperança sira, laran-susar no terus ema sira tempo ne’e nian, liuliu ema kiak sira no ema hotu nebé terus sai dala ida tan ksolok no laran-susar ita hotu nian, discipulo Cristo nian” (GS 1).
  1. Desde Santo Padre inicia Sínodo ida-ne’e iha tinan 2021, ita hala’o ona viagem ida nebé ita descobre bebeik nia rikusoin no fecundidade. Ita rona ho atenção atu kaer ho lian barak saida maka “Espírito hatete ba Igreja sira” (Apoc 2,7). Viagem hahú ho consulta ba Maromak nia Povo nian iha ita-nia Diocese no Eparquia sira. Continua ho etapa nacionál no continentál sira, iha circularidade diálogo ida nebé Secretaria Geral Sínodo nian lansa filafali beibeik liuhusi sumário no documento trabalho sira. Celebração ba XVI Assembleia Geral Ordinária Sínodo Bispo sira-nian iha ninia Sessão II, agora permite ita atu entrega ba Santo Padre no ba Igreja sira hotu sasin kona-ba buat nebé ita experimenta no ita-nia discernimento nia fuan, ba impulso misionário ida nebé hafoun. Viagem marka ona iha etapa hotu-hotu ho matenek “sentido fiar nian” Povo Maromak nian Etapa ba paço, ita compreende ona katak iha fuan Sínodo 2021-2024 nian. Ba Igreja ida sinodál: Comunhão, Participação, Missão iha bolun ba ksolok no renovação Igreja nian iha tuir Na’i, iha empenho atu serbí ninia missão, iha buka dalan atu sai fiél ba nia.
  1. Bolu ida-ne’e bazeia ba identidade batizmál comum, iha abut iha diversidade contexto sira iha-nebé Igreja prezente no hetan unidade iha Aman ida de’it, Na’i ida de’it no Espírito ida de’it. Nia dirije ba Batisado sira hotu, la hó excessão: «Maromak nia Povo tomak mak sujeito ba anuncio Evangelho nian. Iha nia laran, Batisado ida-idak simu bolu atu sai protagonista missão nian tanba ita hotu discipulo missionário» (CTI, n. 53). Viagem sinodál orienta ita nune’e ba unidade nakonu no visível sarani sira-nian, hanesan delegado sira tradição sarani sira seluk nian fó sasin ho sira-nia prezensa. Unidade fermenta nonook iha Santa Igreja Maromak nia laran: nia mak profesia unidade nian ba mundo tomak.
  1. Viagem sinodál tomak, ho abut iha Tradição Igreja nian, hala’o iha magisterio conciliár nia naroman. Concilio Vaticano II, defato, hanesan fini ida nebé soe iha mundo no Igreja nia to’os. Fiar-na’in sira-nia moris loroloron, Igreja sira-nia experiência iha Povo no cultura hotu-hotu, sasin oioin santidade nian, teólogu sira-nia reflexão mak sai rai iha-nebé nia moris no buras. Sínodo 2021-2024 continua foti enerjia husi fini ne’ebá no dezenvolve ninia potensiál. Viagem sinodál defato tau iha pratica buat nebé Concilio hanorin kona-ba IgrejanudárMistério no Maromak nia Povo, bolu ba santidade liuhusi conversão kontínua nebé mai husi rona Evangelho. Iha sentido ida-ne’e constitui aktu loos ida simu liután Conselho nian, hanaruk ninia inspiração no lansa fali ninia força profétika ba mundo ohin-loron nian.
  1. Ita la subar fato katak ita experiência ona iha ita-nia laran dificuldade sira, rezisténsia ba mudança no tentação atu husik ita-nia ideia sira manán duké rona Maromak nia Liafuan no pratica discernimento nian. Maibé, Maromak nia misericordia, Aman nebé laran-sadia liu, permite ita atu hamoos ita nia fuan no continua ita nia viagem. Ami reconhece ida-ne’e hodi hahú Sessão Daruak ho Vijília Penitensiál, iha-nebé ami husu perdãoba ami-nia salan sira, hodi sente moe ba sira, no hasa’e ami-nia intersessão ba vítima sira husi buat aat sira mundo nian. Ita bolu ona ita-nia sala sira ho naran: hasoru dame, hasoru kriação, Povo indíjena sira, migrante sira, menór sira, feto sira, kiak sira, rona, comunhão. Ida-ne’e halo ami compreende katak sinodalidade exige arrependimento no conversão. Iha celebração sacramento misericordia Maromak nian ita experimenta hetan domin inkondisionalmente: ita-nia fuan nia toos manán no ita loke an ba comunhão. Ida-ne’e maka tansá ami hakarak sai Igreja misericordia nian, kapas atu fahe ho ema hotu perdãono rekonsiliação nebé mai husi Maromak: grasa moos nebé ita la’ós mestre, maibé sasin de’it.
  1. Ita consege haree ona fuan dahuluk sira viagem sinodál nian nebé hahú iha tinan 2021. Simples liu, maibé folin-boot liu, mak fermenta iha família sira-nia moris, paróquia sira, associação no movimento sira, comunidade sarani ki’ik sira, eskola no comunidade religiosa sira iha-nebé buras daudaun pratica konversa iha Espírito , discernimento komunitáriu, fahe don vokasionál sira no co-responsabilidade iha missão. Encontro Padre Pároku sira-nian ba Sínodo (Sacrofano [Roma], 28 Abril – 2 Maiu 2024) permite ami atu apresia experiência riku sira-ne’e no atu lansa fali sira-nia viagem. Ami agradese no haksolok ba comunidade no sarani barak nia lian nebé experiência Igrejanudárfatin acolhimento, esperança no ksolok nian.
  1. Sessão Dahuluk Assembleia nian fó fuan barak liután. Iha Relatório Sínteze nian, bolu atenção ba questão balu ho relevánsia boot ba Igreja nia moris, nebé Santo Padre, iha consulta internasionál nia rohan, entrega ba Grupo Estudo sira nebé forma husi Pastór sira no peritu sira husi kontinente hotu, bolu atu serviço ho métodu sinodál. Área sira moris no missão Igreja nian nebé sira hahú esplora daudaun ona mak hanesan tuirmai ne’e:
  1. Aspecto balu kona-ba relação sira entre Igreja Católica Orientál sira no Igreja Latina.
  2. Rona ema kiak nia hakilar.
  3. Missão iha ambiente dijitál.
  4. Revisãoba Ratio Fundamentalis Institutionis Sacerdotalis iha perspetiva misionária sinodál.
  5. Pergunta teologica no canónica balu nebé hale’u forma ministeriál específico sira.
  6. Revisão, hosi perspetiva sinodál no misionária, ba documento sira nebé regula relação sira entre Bispo sira, Grupo Relijiozu sira, no Eclesial
  7. Aspecto ruma kona-ba figura no ministério Bispo nian (liuliu: criterio atu hili kandidatu sira ba episcopado, função judisiál Bispo nian, natureza no konduta vizita sira ad limina Apostolorum nian) iha perspetiva misionária sinodál.
  8. Reprezentante Pontifísiu sira-nia knaar iha perspetiva sinodál misionária.
  9. Criterio teologico no metodologia sinodál sira ba discernimento partilhadu ida kona-ba questão doutrina, pastorál no étika kontroversiál sira.
  10. Simu ai-fuan sira viagem ecumenica nian iha Maromak nia Povo.

Hatama ba Grupo sira-ne’e Komissão Canónica, nebé ativa iha akordu ho Dicasterio ba Testu Legislativo sira, iha serviço inovação nesesária sira iha legislação ekleziástika, no discernimento  nebé confia ba Simpóziu Conferência Episcopal sira Áfrika no Madagaskar nian kona-ba acompanhamento pastorál ba casamento poligamia ema sira nian. Serviço Grupo no Komissão sira-ne’e nian hahú ona faze implementação nian, halo rico serviço Sessão Daruak nian, no sei tulun Santo Padre iha ninia hilin pastorál no governação nian.

  1. Processo sinodál la remata ho Assembleia atuál Sínodo Bispo sira-nian nia rohan, maibé inclui faze implementação.nudármembro Assembleia nian, ami sente ami-nia devér atu compremete ami-nia an ba ninia animaçãonudármissionário sinodalidade nian iha comunidade sira-nia laran nebé ami mai. Ami husu ba Igreja local sira hotu atu continua sira-nia viagem loroloron nian ho metodologia sinodál ida consulta no discernimento nian, hodi identifika métodu konkretu sira no dalan formativu sira atu hetan conversão sinodál ida nebé tanjível iha realidade eclesial oioin (Paróquia sira, Instituto sira Vida Consagrada nian no Sociedade sira Vida Apostólica nian, Agrupamentu Episcopal sira-nian, husi Igreja sira, nst.). Tenke prevee mós avaliação  ida kona-ba progresso nebé halo iha termu sinodalidade no participação Batisado hotu-hotu nian iha Igreja nia moris. Ami sujere katak Conferência Episcopal sira no Sínodo sira Igreja sui iuris nian dedica ema no recurso sira atu acompanha dalan crescimento niannudárIgreja sinodál iha missão no atu mantein kontaktu ho Secretariado Geral Sínodo nian (haree EC 19 §§ 1 no 2). Ami husu atu continua monitoriza kualidade sinodál hosi métodu serviço hosi Grupo Estudo sira.
  1. Oferese ba Santo Padre no ba Igreja siranudárai-fuan husi XVI Assembleia Geral Sínodo Bispo sira-nian, Documento Finál ida-ne’e foti husi paço hotu nebé foti to’o agora. Rekolla konverjénsia importante balu ne ebé mosu iha Sessão Dahuluk, contribuição sira husi Igreja sira iha fulan sira entre Sessão Dahuluk no Sessão Daruak no saida mak maduro, liuliu tanba konversa iha Espírito , durante Sessão Daruak.
  1. Documento Finál esprime consciencia katak bolun ba missão mak tempo hanesan bolun ba conversão Igreja particular ida-idak no Igreja tomak nian, iha perspetiva nebé hatudu iha ExortaçãoApostólica Evangelii gaudium (haree n. 30). Testu ne’e iha parte lima. Ida uluk, ho título Fuan Sinodalidade nian, trasa fundamentu teologico no espirituál sira nebé fó naroman no haburas buat nebé mosu tuirmai. Nia repete compreensão fahe kona-ba sinodalidade nebé mosu iha Sessão Dahuluk no dezenvolve ninia perspetiva espirituál no profétika sira. Conversão sentimentu, imagem no hanoin sira-nian nebé horik iha ita-nia fuan prosede hamutuk ho conversão ação pastorál no misionária. Parte daruak, ho título Hamutuk, iha Ró leten, dedica ba conversão relação sira-nian nebé harii comunidade sarani no forma missão iha vocação, carisma no ministério nia entrelazamentu. Terseiru, “Cast the Net”, identifika pratica tolu nebé iha ligação íntima: discernimento eclesial , processo sira foti decisão nian, no cultura ida transparência nian, responsabilização no avaliação  nian. Husu mós mai ita atu hahú dalan sira “transformação misionária” nian iha relação ho sira-ne’e, ba nebé precisa tebes renovação  órgaun sira participação nian. Parte dahaat, ho título A Plentiful Catch, deskreve oinsá bele kuda iha dalan foun sira troka prezente sira-nian no entrelazamentu lasu sira-nian nebé halibur ita iha Igreja, iha tempo nebé experiência atu iha abut iha fatin ida muda maka’as. Parte dalimak ida tuir mai, “Ha’u mós haruka imi”, nebé permite ita atu haree ba paço dahuluk nebé tenke halo: tau matan ba ema hotu nia formação, iha Maromak nia Povo, iha sinodalidade misionária.
  1. Desenvolvimento Documento Finál nian hetan orientação hosi relatu sira Evangelho nian kona-ba Moris-Hi’as. Halai lalais ba rate iha madrugada iha Domingu Páscoa nian, aparénsia Ida-nebé Moris-Hi’as iha Sala Leten no iha tasi-ibun inspira ami nia discernimento no haburas ami nia diálogo. Ami invoka prezente paskál Espírito Santo nian, hodi husu Nia atu hanorin ami saida mak ami tenke halo no hatudu mai ami dalan nebé ami tenke la’o hamutuk. Ho documento ida-ne’e Assembleia reconhece no fó sasin katak sinodalidade, dimensão constitutiva Igreja nian, halo parte ona iha ita-nia comunidade barak nia experiência. Iha tempo hanesan, ida-ne’e sujere dalan sira atu tuir, pratica sira atu implementa, horizonte sira atu esplora. Santo Padre, nebé convoca ona Igreja iha Sínodo, sei dehan ba Igreja sira, nebé entrega ba pastorál Bispo sira-nian, oinsá atu continua ita-nia viagem nebé apoia ho esperança nebé «la dezanima» (Rm 5,5).

Parte I – Sinodalidade nia Fuan

Espírito Santo bolu ba conversão

Iha loron dahuluk semana nian, Maria Madalena ba iha rate dadeer-saan, wainhira sei nakukun hela, no nia haree fatuk hasai tiha ona husi rate. Entaun nia halai ba hasoru Simão Pedro no ba eskolante ida seluk, ida nebé Jesushadomi (Jo 20,1-2).

  1. Iha Páscoa dadeer ita hetan discipulo na’in tolu: Maria Madalena, Simão Pedro, Discipulo nebé Jesushadomi. Sira ida-idak buka Na’i tuir nia dalan rasik; ema ida-idak iha nia papél rasik iha esperança nia madrugada. Maria Madalena dudu husi domin ida nebé lori nia uluk ba rate. Hetan avizu husi nia, Pedro no Discipulo Doben dirije ba rate; Discipulo Doben halai ho força foin-sa’e nian, buka ho matan-been ida nebé sente uluk, maibé hatene fó fatin ba ida nebé boot liu nebé simu ona knaar orientação nian; Pedro, todan tanba nega Na’i, hein iha nomeação ho misericordia nebé nia sei sai ministru iha Igreja. Maria hela nafatin iha jardín, nia rona ema bolu nia naran, nia reconhece Na’i nebé haruka nia atu fó sai Ninia moris-hi’as ba comunidade discipulo sira-nian. Tanba razão ida-ne’e mak Igreja reconhece nianudárApostolo Apostolo sira-nian. Sira nia dependénsia mútua enkarna fuan sinodalidade nian.
  1. Igreja existe atu fó sasin ba mundo akontesimentu desizivu iha istória: Jesusnia moris-hi’as lori dame ba mundo no fó mai ita don Ninia Espírito nian. Cristo moris mak fonte liberdade loos nian, fundamentu esperança nian ne ebé la dezanima, revelação oin loos Maromak nian no destinu finál ema nian. Evangelho sira dehan mai ita katak atu tama iha fiar paskál nian no sai ninia sasin sira precisa reconhece vaziu interiór rasik, nakukun ta’uk nian, dúvida nian, salan nian. Maibé sira nebé iha coragem atu sai iha nakukun laran no buka, deskobre iha realidade katak ema buka sira, bolu ho naran, hetan perdua no haruka hamutuk ho maun-alin sira.

Igreja Povo Maromak nian, sacramento unidade nian

  1. Identidade Povo Maromak nian suli husi Batismo iha Aman no Oan no Espírito Santo nia naran Nia implementa nudár bolun ba santidade no haruka ba missão ida atu convida Povo hotu atu simu prezente salvação nian (haree Mt 28,18-19). Nune’e, husi Batismo , iha-nebé Cristo hatais ita ho Nia an rasik (cf. Gál 3,27) no halo ita moris filafali husi Espírito  (cf. Jo 3,5-6) nudárMaromak nia oan sira, mak Igreja misionária sinodál moris. Moris sarani hotu iha nia huun no nia horizonte iha mistério Trindade nian, nebé hamosu iha ita dinamismo fiar nian, esperança nian no caridade nian.
  1. “Maromak gosta atu santifika no salva ema sira la’ós ketak no lahó ligação ruma entre sira, maibé nia hakarak constitui sira iha Povo ida nebé reconhece nia iha lia-loos no serbí nia iha santidade” (LG 9). Maromak nia Povo iha sira-nia viagem ba Reino continua hetan alimentação husi Eucaristia, fonte comunhão no unidade nian: «Tanba iha paun ida de’it, ita nebé barak sai isin ida de’it, basá ita hotu hola parte iha paun ida de’it» (1 Cor 10,17). Igreja, nebé hetan alimentação husi sacramento Na’i nia Isin, constitui nudár Ninia Isin (cf. LG 7): «imi mak Cristo nia Isin no, ida-idak, nia membro sira» (1 Cor 12,27). Moris ho moris liuhusi grasa, ne’e maka Templu Espírito Santo nian (haree LG 4): Nia maka, tuir loloos, anima no harii nia, hodi halo ita hotu sai fatuk moris sira edifísiu espirituál nian (haree 1Pt 2,5; LG 6).
  1. Processo sinodál halo ita experimenta «gosto espirituál» (EG 268) nudár Maromak nia Povo, halibur hamutuk husi suku, lian, Povo no nação ida-idak, moris iha contexto no cultura oioin. Nunca soma simples Batisado sira-nian, maibé sujeito komunál no histórico sinodalidade no missão nian, peregrino nafatin iha tempo no iha ona comunhão ho Igreja iha lalehan. Iha contexto oioin iha-nebé Igreja ida-idak tau abut, Maromak nia Povo fó sai no fó sasin kona-ba Liafuan Di’ak salvação nian; moris iha mundo no ba mundo, nia la’o hamutuk ho Povo hotu rai nian, nia halo diálogo ho sira-nia relijião no sira-nia cultura, hodi reconhece iha sira fini Liafuan nian, avansa ba Reino. Incorporado iha Povo ida-ne’e liuhusi fiar no Batismo , ita hetan apoio no acompanhamento husi Virgem Maria, «sinál esperança segura no consolação nian» (LG 68), husi Apostolo sira, husi sira nebé fó sasin ba sira-nia fiar to’o saran sira-nia moris, husi santo sira husi tempo no fatin hotu-hotu.
  1. Iha Maromak nia Povo santo, nebé mak Igreja, comunhão Fiél sira-nian (communio Fidelium) iha tempo hanesan comunhão Igreja sira-nian (communio Ecclesiarum), nebé manifesta iha comunhão Bispo sira-nian (communio Episcoporum), tanba prinsípiu antigo tebes katak “Igreja iha Bispo no Bispo mak iha Epispu Epispeu (S, 666]. 8). Na’i tau apostolo Pedro (cf. Mt 16,18) no ninia susesór sira iha serviço comunhão multifasetu ida-ne’e nian. Ho virtude ministério Petrinu nian, Bispo Roma nian mak «fonte no fundação perpétua no visível» (LG 23) unidade Igreja nian.
  1. “Iha Maromak nia fuan iha fatin preferensiál ba kiak sira” (EG 197), marginalizado no excluidu, no tanba ne’e mós iha Igreja nian. Iha sira comunidade sarani hasoru Cristo nia oin no isin, nebé, maski riku, sai kiak mai ita, atu ita bele sai riku liuhusi ninia pobreza (cf. 2 Kor 8,9). Opção preferensiál ba ema kiak sira maka implísitu iha fiar kristolójiku. Ema kiak sira iha conhecimento direta kona-ba Cristo terus-na’in (cf. EG 198) nebé halo sira sainudáranunsiadór salvação ida nebé simunudárprezente no sasin ksolok Evangelho nian. Igreja simu bolun atu sai kiak ho ema kiak sira, nebé dalabarak sai maioria Fiél sira, no rona sira, aprende hamutuk atu reconhece carisma sira nebé sira simu husi Espírito , no considera siranudársujeito evangelização nian.
  1. “Gentio sira-nia naroman mak Cristo” (LG 1) no naroman ne’e nabilan iha Igreja nia oin, maski marka ho condição humana nia frajilidade no salan nia opasidade. Nia simu husi Cristo prezente no responsabilidade atu sai fermentu efetivu ba lasu sira, relação sira no maun-alin sira família humana nian (haree AG 2-4), hodi fó sasin iha mundo significado no objetivu ninia viagem nian (haree GS 3 no 42). Ohin nia asume responsabilidade ida-ne’e iha tempo nebé domina hosi krize participação nian – katak, sente parte no atór sira iha destinu comum ida – no hosi conceção individualista ksolok no salvação nian. Ninia vocaçãono ninia serviço profétiku (cf. LG 12) consiste iha sasin kona-ba Maromak nia planu atu halibur umanidade tomak ba nia an rasik iha liberdade no comunhão. Igreja, nebé mak “Cristo nia Reino nebé prezente ona misteriozamente” (LG 3) no “constitui fini no inísiu Reino ida-ne’e nian iha rai” (LG 5), tanba ne’e la’o hamutuk ho umanidade tomak, hodi compremete nia-an ho nia força tomak ba dignidade humana, ba bem comum, justiça no dame, no “anhese ba Reino nebé perfeitu bainhira Maromak sei iha ema hotu (1Cor 15, 28).

Abut Sacramental sira Maromak nia Povo nian

  1. Viagem sinodál Igreja nian lori ita atu deskobre filafali katak vocação, carisma no ministério sira-nia variedade iha abut ida: «ita hotu hetan Batismo husi Espírito  ida de’it iha isin ida de’it» (1 Kor 12,13). Batismo  mak fundamentu moris sarani nian tanba introdús ema hotu ba prezente boot liu: sai Maromak nia oan, katak participante iha Jesusnia relação ho Aman iha Espírito . Laiha buat ida aas liu dignidade ida-ne’e, fó hanesan ba ema ida-idak, nebé halo ita hatais Cristo no enxerta iha Nia hanesan sanak sira iha uvas-hun. Naran “Sarani” nebé ita iha onra atu lori kontein grasa nebé sai baze ba ita-nia moris no nebé halo ita la’o hamutuknudármaun-alin.
  1. Ho virtude Batismo nian, «Maromak nia Povo santo participa mós iha Cristo nia ofísiu profétiku, hodi fó sasin moris ba Nia liuliu ho moris fiar no caridade nian» (LG 12). Obrigado ba unsaun Espírito Santo nian nebé simu iha Batismo  (haree 1 João 2:20.27), sarani hotu sira iha instintu ba lia-loos Evangelho nian, nebé hanaran sensus fidei. Nia consiste iha konnaturalidade serta ida ho realidade divina sira, fundada iha fato katak iha Espírito  Santo Batisado sira «sai participante iha natureza divina» (DV 2). Husi participação ida-ne’e mosu abilidade atu kaer intuitivamente saida mak iha konformidade ho lia-loos Apokalipse nian iha Igreja nia comunhão. Tanba razão ida-ne’e Igreja iha serteza katak Maromak nia Povo santo labele sala bainhira fiar, bainhira Batisado sira-nia totalidade esprime ninia consenso universál iha assunto fiar no morál nian (haree LG 12). Exercisio sensus fidei nian labele konfunde ho opinião públika. Liga nafatin ba discernimento  Pastór sira-nian iha nivel oioin moris eclesial  nian, hanesan hatudu hosi articulação faze sira processo sinodál nian. Nia hakarak atu hetan consenso ida-ne’ebá hosi Fiél sira (consensus fidelium) nebé constitui “criterio ida nebé seguru atu determina se doutrina particular ida ka pratica particular ida pertense ba fiar apostólica” (Komissão Teologica Internasionál, The sensus fidei in the life of the Church, 2014, n. 3).
  1. Liuhusi Batismo sarani hotu participa iha sensus fidei. Tanba ne’e, aleinde sai prinsípiu sinodalidade nian, constitui mós fundamentu ecumenismo nian. «Dalan sinodalidade nian, nebé Igreja Católica la’o tuir, mak no tenke sai ekuméniku, hanesan dalan ecumênicomak sinodál» (Papa Francisco, Discurso Sua Santidade Mar Awa III, 19 Novembru 2022). Ecumenismo maka uluknanai questão ida kona-ba renovação espirituál. Precisa processo sira arrependemento nian no kura memória kanek pasadu nian, to o coragem correção fraterna nian iha Espírito  caridade evanjélika nian. Assembleia ne’e nakonu ho sasin sira nebé fó naroman husi sarani sira husi tradição eclesial  oioin nebé fahe amizade, oração, fahe moris no compromisso atu serbí ema kiak sira no tau matan ba ita-nia uma comum. Iha região barak mundo nian existe liuliu ecumenismo raan nian: sarani sira ho afiliação oioin nebé hamutuk fó sira-nia moris ba fiar iha Jesus Cristo. Sasin kona-ba sira-nia martíriu elojénsia liu fali liafuan ruma: unidade mai husi Na’i nia Cruz.
  1. Labele compreende didi’ak Batismo exetu iha Iniciação Cristã nia laran, katak, viagem nebé Na’i liuhosi Igreja nia serviço no don Espírito nian, introdús ita ba fiar Paskál no hatama ita iha comunhão Trinitária no eclesial . Itineráriu ida-ne’e iha forma oioin nebé signficativo depende ba idade nebé nia hala’o, énfaze oioin hosi tradição orientál no osidentál, no espesifisidade sira hosi Igreja local ida-idak. Iniciação lori ema ida ba kontaktu ho vocaçãooioin no ministério eclesial  sira. Iha sira esprime oin misericordia Igreja ida nian nebé hanorin nia oan sira atu la’o hodi la’o hamutuk ho sira. Nia rona sira no, enquanto hatán ba sira-nia dúvida no pergunta sira, nia sai riku ho novidade nebé ema ida-idak lori iha nia laran, ho ninia istória no ninia cultura. Iha pratica ação pastorál ida-ne’e nian comunidade sarani experimenta, dala barak lahó consciencia tomak kona-ba ida-ne’e, forma dahuluk sinodalidade nian.
  1. Iha itineráriu Iniciação Cristã nia laran, sacramento Confirmação nian enrikese sarani sira-nia moris ho Espírito nia fakar particular ida haree ba sasin. Espírito nebé Jesusnakonu (haree Lucas 4:1), nebé konsagra nia ho unsaun no haruka nia atu haklaken Evangelho (haree Lucas 4:18) mak Espírito  hanesan nebé fakar ba ema fiar-na’in siranudárselo pertense ba Maromak nonudárunsaun nebé santifika. Tanba razão ida-ne’e, Confirmação, nebé halo grasa Pentekostes nian prezente iha Batisado sira-nia moris no comunidade nian, mak prezente ida ho valór boot atu hafoun milagre Igreja ida nebé movimenta husi ahi missão nian, nebé iha coragem atu sai ba dalan sira mundo nian no kbiit atu halo an compreende husi Povo hotu no cultura hotu. Ema fiar-na’in hotu simu bolun atu contribui ba momentum ida-ne’e, hodi simu carisma sira nebé Espírito  fahe barak ba ida-idak no compremete an atu tau sira iha serviço Reino nian ho haraik-an no recurso kriativu.
  1. Celebração Eucaristia, liuliu iha Domingu, mak forma dahuluk no fundamentál iha-nebé Maromak nia Povo Santo halibur no hasoru malu. Iha celebração eucarística «unidade Igreja nian signifika no produz» (UR 2). Iha «participação plena, konxiente no ativa» (SC 14) husi Fiar-na’in sira hotu, iha ministério oioin nia oin no iha prezidénsia husi Bispo ka Presbítero, sai visível comunidade sarani, iha-nebé realiza co-responsabilidade diferensiada ida hotu-hotu nian ba missão. Tanba razão ida-ne’e Igreja, Cristo nia Isin, aprende husi Eucaristia atu articula unidade no pluralidade: unidade Igreja nian no multiplisidade Assembleia eucarística sira-nian; unidade mistério sacramental nian no variedade tradição litúrjika sira-nian; unidade celebração nian no diversidade vocação, carisma no ministério sira-nian. Laiha buat ida liu fali Eucaristia hatudu katak harmonia nebé kria hosi Espírito  la’ós uniformidade no katak don eclesial  hotu-hotu destina ba edifikação comum. Celebração hotu-hotu Eucaristia nian mósnudárexpressão hakaran no apelu ba unidade Batisado sira hotu nian nebé seidauk nakonu no visível. Iha-nebé celebração domingu Eucaristia nian la posivel, comunidade, maski hakarak ida-ne’e, halibur hale’u celebração Liafuan nian, iha-nebé Cristo prezente nafatin.
  1. Iha ligação metin entre sinaxis no sínodos, entre Assembleia eucarística no Assembleia sinodál. Maski iha forma oioin, iha rua ne’e cumpre duni promesa Jesusnian atu prezente iha nebé ema na’in-rua ka tolu halibur iha Nia naran (haree Mt 18,20). Assembleia sinodál sira mak eventu sira nebé selebra união Cristo nian ho Ninia Igreja liuhusi ação Espírito nian. Nia mak asegura unidade Cristo nia Isin eclesial iha Assembleia eucarística hanesan iha sinodál. Liturjia mak rona Maromak nia Liafuan no resposta ba ninia inisiativa aliansa nian. Assembleia sinodál mós hanesan rona ida ba Liafuan hanesan, nebé resoan tantu iha sinál sira tempo nian no iha Fiél sira-nia fuan, no resposta ida Assembleia nian nebé dixerne Maromak nia vontade atu bele tau iha pratica. Compreensão klean liu kona-ba ligação entre liturjia no sinodalidade sei tulun comunidade sarani hotu, iha diversidade sira-nia cultura no tradição nian, atu adota estilo selebrativu sira neeb manifesta Igreja sinodl ida nia oin. Ba ida-ne’e, ami husu atu harii Grupo Estudo específico ida, nebé sei fó mós fiar ba reflexão kona-ba oinsá halo celebração litúrjika sira sai espresivu liután sinodalidade nian; nia sei bele mós trata pregação iha celebração litúrjika nia laran no desenvolvimento catequese ida kona-ba sinodalidade iha xave mistagójika ida.

Significado no dimensão sira sinodalidade nian

  1. Termu “sinodalidade” no “sinodál” mai husi pratica eclesial antigo no konstante halibur iha sínodo. Iha tradição Igreja Orientál no Osidentál nian, liafuan “sínodo” refere ba instituição no eventu sira nebé iha forma oioin iha tempo, nebé envolve assunto oioin. Iha sira nia variedade, forma sira-ne’e hotu iha buat nebé hanesan katak sira mai hamutuk atu halo diálogo, discernimento no deside. Obrigadu ba experiência iha tinan hirak ikus ne’e, significado hosi termu sira-ne’e compreende di’ak liután no moris liután. Liután, sira asosia ona ho hakaran ba Igreja ida ne ebé besik liu ba ema sira no relasionál liu, katak uma no família Maromak nian Iha processo sinodál nia laran, konverjénsia ida sai maduro kona-ba significado sinodalidade nian ne ebé iha baze Documento ida-ne e nian: sinodalidade mak viagem sarani sira-nian hamutuk ho Cristo no ba Reino Maromak nian, iha união ho umanidade tomak; orienta ba missão, envolve encontro iha Assembleia iha nivel oioin vida eclesial  nian, rona malu, diálogo, discernimento  komunitáriu, formação consenso nudá rexpressão Cristo nia prezensa moris iha Espírito  no asume decisão ida iha co-responsabilidade diferensiada. Iha liña ida-ne’e ita compreende di’ak liu saida maka nia significa katak sinodalidade mak dimensão constitutiva Igreja nian (haree CTI, n. 1). Ho liafuan simples no sintétiku, bele dehan katak sinodalidade mak dalan ida renovação  espirituál no reforma estruturál nian atu halo Igreja sai participativa no misionária liután, katak halo nia sai kapas liután atu la’o ho mane no feto ida-idak, irradia Cristo nia roman.
  1. Iha Virgem Maria, Cristo nia Inan, Igreja nian no umanidade nian, ita haree karakterístika sira Igreja sinodál, misionária no misericordia nian nabilan iha naroman tomak. Defato ne’e mak figura Igreja nian nebé rona, reza, medita, diálogo, acompanha, discerni, deside no atua. Husi nia ita aprende arte rona nian, atenção ba Maromak nia vontade, obediénsia ba Ninia Liafuan, kapasidade atu compreende ema kiak sira nia nesesidade, aten-barani atu hahú viagem ida, domin nebé tulun, knananuk hahi’i no ksolok nian iha Espírito . Tanba razão ida-ne’e, hanesan Saun Paulo VI afirma, “Igreja nia ação iha mundo hanesan estensaun ida husi Maria nia solisitude” (MC 28).
  1. Ho detalho liután, sinodalidade dezigna aspecto distintu tolu kona-ba Igreja nia moris: a) dahuluk, nia refere ba «estilo pekuliar nebé kualifika Igreja nia moris no missão, hodi esprime nia naturezanudárla’o hamutuk no halibur hamutuk iha Assembleia Povo Maromak nian nebé Na’i Jesusbolu iha kbiit Espírito Santo nian atu haklaken Evangelho». Ida-ne’e tenke espresa iha modu moris no operação baibain Igreja nian. Modus vivendi et operandi ida-ne’e consege liuhosi comunidade rona Liafuan no celebração Eucaristia nian, fraternidade comunhão nian no koresponsabilidade no participação Maromak nia Povo tomak nian, iha ninia nivel oioin no iha distinção ministério no knaar oioin, iha ninia moris no missão» (CTI, n. 70a); b) daruak, «sinodalidade depois dezigna, iha sentido específico liu no determinadu teologicamente no canónicamente, estrutura no processo eclesial  sira-nebé iha-nebé natureza sinodál Igreja nian esprime iha nivel institusionál, ho modu análoga, iha nivel oioin ninia realização nian: local, rejionál, universál. Estrutura no processo sira-ne’e iha serviço discernimento  autoritáriu Igreja nian, bolu atu identifika diresaun atu tuir hodi rona Espírito  Santo” (CTI, n. 70b); c) terseiru, sinodalidade dezigna “okorrénsia pontuál eventu sinodál sira-nebé iha-nebé autoridade kompetente convoca Igreja no tuir procedimento específico sira nebé disciplina ekleziástika determina, hodi envolve iha dalan oioin, iha nível local, rejionál no universál, Maromak nia Povo tomak iha Bispo nia prezidénsia no Bispo koléjiku sira-nia okos, ho Bispo koléjiku ernment kona-ba ninia dalan no kona-ba questão particular sira, no ba asume decisão no orientação sira atu bele cumpre ninia missão evanjelizadora” (CTI, n. 70c).
  1. Iha contexto eclesiologia konsiliár Maromak nia Povo nian, conceito comunhão nian esprime substánsia kle’an mistério no missão Igreja nian, nebé iha iha celebração Eucaristia nian ninia fonte no ninia simeira, katak, união ho Maromak Trindade no unidade entre ema humano sira nebé realiza iha Cristo liuhusi Espírito Santo. Iha contexto ida-ne’e, sinodalidade «indica modu específico moris no operação Igreja nian, Maromak nia Povo, nebé manifesta no concretamente realiza ninia ser comunhão iha ‘la’o hamutuk’, iha halibur iha Assembleia no iha ninia membro hotu nia participação ativa iha ninia missão evangelização” (CTI, n. 6).
  1. Sinodalidade la’ós fim ida iha nia an rasik, maibé iha objetivu ba missão nebé Cristo entrega ba Igreja iha Espírito . Evangelização mak «Igreja nia missão esensiál […] ne’e mak grasa no vocaçãololoos Igreja nian, ninia identidade kle’an» (EN 14). Hodi hakbesik an ba ema hotu, lahó distinção pesoál, hodi haklaken no hanorin, sarani, selebra Eucaristia no sacramento Rekonsiliação nian, Igreja local hotu no Igreja tomak hatán concretamente ba Na’i nia mandamentu atu haklaken Evangelho ba nação hotu (cf. Mt 28,19-20; Mk 16,16-16). Hodi valoriza carisma no ministério sira hotu, sinodalidade permite Maromak nia Povo atu fó sai no fó sasin Evangelho ba feto no mane sira fatin no tempo hotu-hotu nian, hodi halo annudár“sacramento visível” (LG 9) kona-ba irmandade no unidade iha Cristo nebé Maromak hakarak Sinodalidade no missão iha ligação íntima: missão ilumina sinodalidade ba sinodalidade.
  1. Autoridade Pastór sira-nian «hanesan don específico Espírito Cristo Ulun nian ba edifikação Isin tomak nian» (CTI, n. 67). Don ida-ne’e liga ho sacramento Orden sira-nian nebé configura ema ida ba CristonudárUlun, Bibi-Atan no Atan no koloka sira nebé simu iha serviço Maromak nia Povo Santo nian atu salvaguarda apostolisidade anuncio nian no promove comunhão eclesial iha nivel hotu-hotu. Sinodalidade oferese «kuadru interpretativu adekuadu liu atu compreende ministério  ierárkiku ne’e rasik» (Francisco, Discursoba komemoraçãotinan 50 instituição Sínodo Bispo sira-nian, 17 Outubru 2015) no tau iha perspetiva loos mandatu nebé confia iha Cristo, ba Espírito  Santo sira. Nune’e convida Igreja tomak, inclui sira nebé exerce autoridade, ba conversão no reforma.

Unidade hanesan harmonia

  1. «Criatura humana, ho natureza espirituál, cumpre iha relação interpesoál sira. Quando ema ida moris ho autêntico liután, nia identidade pesoál sai maduro liután. La’ós hodi izola an rasik maka ema valoriza nia-an rasik, maibé hodi tau nia-an iha relação ho ema seluk no ho Maromak Importánsia hosi relação sira hanesan ne’e sai fundamentál” (CV 53). Igreja sinodál caracterizanudárespaço ida iha-nebé relação sira bele buras, agradese ba domin mútuo nebé constitui ukun-fuan foun nebé Jesushusik hela ba Ninia discipulo sira (haree João 13:34-35). Iha cultura no sociedade sira nebé sai individualista ba beibeik nia laran, Igreja, «Povo nebé halibur iha Aman, Oan no Espírito Santo nia unidade» (LG 4), bele fó sasin kona-ba força relação sira-nian nebé harii iha Trindade. Diferença sira iha vocação, idade, seksu, profissão, condição no pertensa sosiál, prezente iha comunidade sarani ida-idak, oferese ba ema ida-idak katak encontro ho seluk nebé indispensavel ba crescimento pesoál.
  1. Uluknanai iha família nia laran, ne ebé ho Concilio bele hanaran «Igreja doméstika» (LG 11), mak ema experimenta rikusoin relação sira-nian entre ema sira ne ebé unidu iha sira-nia diversidade karakter, idade no knaar nian. Tanba razão ida-ne’e, família sira reprezenta fatin previligiado ida atu aprende no halo experiência kona-ba pratica esensiál sira Igreja sinodál ida nian. Maski iha fratura no sofrimento nebé família sira experiência, sira nafatin fatin iha-nebé ema ida aprende atu troka prezente domin, confiança, perdaun, rekonsiliação no compreensão. Iha família mak ita aprende katak ita iha dignidade hanesan, katak ita kria ba resiprosidade, katak ita precisa atu ema rona ita no katak ita iha kapasidade atu rona, atu discerni no deside hamutuk, atu simu no exerce autoridade ida animadu husi caridade, atu sai ko-responsavel no atu responsabiliza ba ita-nia ação sira. “Família humaniza ema liuhosi relação ‘ita’ no iha tempo hanesan promove diferença legítima sira ema ida-idak nian” (Francisco, Discurso ba participante sira iha Plenário Academia Pontífica Ciência Sociál nian, 29 Abril 2022).
  1. Processo sinodál destaka ona katak Espírito Santo inspira beibeik iha Maromak nia Povo carisma no ministério oioin tebes. «Maski iha harii Cristo nia Isin iha membro no função oioin. «Iha de’it Espírito  ida nebé fahe Ninia don oioin ba Igreja nia utilidade no di’ak, tuir ninia rikusoin no nesesidade ministério  sira-nian (cf. 1 Cor 12,11)» (LG 7). Nune’e mós, aspiração atu habelar posibilidade sira participação nian no exercisio co-responsabilidade diferensiada nian ba Batisado sira hotu, mane no feto, mosu ona. Kona-ba ida-ne’e, maski nune’e, espresa tristeza tanba falta participação hosi membro barak Maromak nia Povo nian iha viagem renovação  eclesial  ida-ne’e no ba dificuldade generalizada atu experimenta tomak relação saudavel entre mane no feto sira, entre geração sira no entre ema no grupo sira ho identidade cultural no condição sosiál oioin, liuliu ema kiak no excluido sira.
  1. Liután, processo sinodál destaka ona patrimóniu espirituál Igreja local sira-nian, iha no husi nebé Igreja Católica existe, no nesesidade atu articula sira-nia experiência sira. Ho virtude catolicidade nian, «parte individuál sira oferese sira-nia don ba sira seluk no ba Igreja tomak, atu nune’e parte tomak no individuál sira hetan beneficio hosi comunicação mútua hotu-hotu nian no hosi unidade sira-nia haka’as-an ba plenitude» (LG 13). Ministério Succesor Pedro nian «garante diversidade legítima no iha tempo hanesan garante katak particular la’ós de’it la prejudika unidade, maibé serve ba nia» (ibid.; cf. AG 22).
  1. Igreja tomak sempre sai pluralidade Povo no lian sira-nian, Igreja sira-nian ho sira-nia rito particular sira, disciplina sira no patrimonio teologico no espiritul sira, vocaçãosira-nian, carisma sira-nian no ministriu sira iha serviço bem comun nian. Unidade hosi variedade ida-ne’e hetan hosi Cristo, fatuk-inan, no hosi Espírito, mestre harmonia nian. Unidade iha diversidade ne’e precisamente dezigna husi catolicidade Igreja nian. Sinál ida kona-ba ida-ne’e mak Igreja sui iuris nia pluralidade, nebé nia rikusoin destaka ona husi processo sinodál. Assembleia husu atu ita continua tuir dalan encontro nian, compreensão mútua no troka don sira-nian nebé haburas comunhão Igreja Igreja sira-nian ida.
  1. Renovação sinodál favorese valorização contexto sira-niannudárfatin sira iha-nebé Maromak nia bolun universál atu halo parte Ninia Povo, husi Maromak nia Reino ne’ebá nebé mak “justiça, dame no ksolok iha Espírito Santo” (Rom 14,17), sai prezente no realiza. Ho maneira ida-ne’e, cultura oioin bele kaer unidade nebé maka subjasente ba sira nia pluralidade no loke sira ba perspetiva troka prezente sira-nian. «Unidade Igreja nian la’ós uniformidade, maibé integração orgánika diversidade legítima sira-nian» (NMI 46). Expressão oioin mensajen salvífika nian evita atu redús ba compreensão ida de’it kona-ba Igreja nia moris no kona-ba forma teologica, litúrjika, pastorál no dixiplinár iha-nebé nia esprime.
  1. Valorização ba contexto sira, cultura no diversidade sira, no ba relação sira entre sira, mak xave atu burasnudárIgreja sinodál misionária no la’o, iha Espírito Santo nia impulso, ba unidade visível sarani sira-nian. Ita reafirma Igreja Católica nia compromisso atu continua no intensifika viagem ecumenica ho sarani sira seluk, ho virtude ita-nia Batismo comum no hodi hatán ba bolun atu moris hamutuk comunhão no unidade entre discipulo sira nebé Cristo harohan iha Han-Kalan Ikus nian (haree Jo 17:20-26). Assembleia simu ho ksolok no agradecimento ba progresso nebé hetan ona iha relação ecumenica sira iha tinan neen-nulu ikus ne’e, documento sira diálogo nian no declaração sira nebé esprime fiar comum. Delegado Fraternu sira-nia participação enrikese Assembleia nia progresso no ita hateke ho esperança ba paço sira tuirmai viagem nian ba comunhão tomak grasa ba simu ai-fuan sira viagem ecumenica nian iha pratica eclesial  sira.
  1. Iha fatin hotu-hotu iha mundo, sarani sira moris hamutuk ho ema sira nebé la hetan Batismo no serbí Maromak hodi pratika relijião ida nebé diferente. Ita reza ho solene ba sira iha liturjia Sexta-Feira Santa nian, ita kolabora ho sira no luta atu harii mundo ida di’ak liu, no hamutuk ho sira ita implora Maromak ida de’it atu liberta mundo husi buat aat sira nebé sofre nia. Diálogo, encontro no troka prezente sira nebé típiku Igreja sinodál nian bolu atu loke ba relação sira ho tradição religiosa sira seluk, ho objetivu atu “estabelese amizade, dame, harmonia no fahe valór no experiência morál no espirituál sira iha Espírito lia-loos no domin nian” (Conferénsia Bispo Católico sira-nian, Resposta Igreja Índia nian ba desafio sira ohin loron nian, 9 Marsu 2016, cita iha FT 271). Iha região balu, sarani sira nebé envolve iha harii relação fraterna ho ema sira hosi relijião seluk hetan persegisaun. Assembleia encoragia sira atu persevera iha sira nia compromisso ho esperança.
  1. Pluralidade religião no cultura sira, multiformidade tradição espirituál no teologica sira, variedade don sira Espíritonian no knaar sira iha comunidade, nune’e mós diversidade idade nian, seksu no afiliação sosiál sira iha Igreja laran mak konvite ida ba ema ida-idak atu reconhece no asume ninia parsialidade rasik, hodi renunsia reklamação atu koloka an rasik iha centro no loke perspetiva ba ema seluk. Ida-idak lori contribuição único no indispensavel atu kompleta serviço comum. Igreja sinodál bele deskreve uza orkestra nia imagem: instrumentu oioin nesesáriu atu fó moris ba múzika nia furak no harmonia, iha nebé ida-idak nia lian mantein ninia trasu distintivu sira iha serviço missão comum nian. Ida-ne’e mak manifesta harmonia nebé Espírito hala’o iha Igreja, nia nebé harmonia iha pesoál (cf. S. Basilio, Kona-ba Salmo 29,1; kona-ba Espírito  Santo XVI, 38).

Espiritualidade sinodál

  1. Sinodalidade mak uluknanai disposição espirituál ida nebé hale’u Batisado sira-nia moris loroloron no aspecto hotu Igreja nia missão nian. Espiritualidade sinodál mosu husi Espírito Santo nia ação no exige rona Maromak nia Liafuan, kontemplação, silénsiu no conversão fuan nian. Hanesan Amu-Papa Francisco hateten iha ninia discursoabertura ba Sessão Daruak ne’e, “Espírito Santo mak matadalan ida nebé seguru, no ita-nia knaar dahuluk mak aprende atu distinge Ninia lian, tanba Nia ko’alia iha ema hotu no iha buat hotu.” Espiritualidade sinodál ida exige mós asketizmu, haraik-an, pasiénsia no vontade atu perdua no hetan perdua. Nia simu ho gratidaun no haraik-an don no knaar oioin nebé Espírito  Santo fahe ba Na’i ida de’it nia serviço (haree 1 Cor 12,4-5). Nia halo ida-ne’e lahó ambisaun ka laran-moras, lahó dezeju ba dominio ka kontrolu, hodi haburas sentimentu hanesan Cristo Jezús, nebé «sai mamuk, hola forma atan nian» (Fil 2,7). Ita reconhece ninia fuan bainhira moris loroloron Igreja nian marka ho unidade no harmonia iha pluriformidade. Laiha ema ida maka bele la’o mesak iha dalan espiritualidade autêntico nian. Ita precisa acompanhamento no apoio, inclui formação no diresaun espirituál,nudárindivíduu nonudárcomunidade.
  1. Comunidade sarani nia renovação posivel de’it hodi reconhece primazia grasa nian. Se profundidade espirituál pesoál no komunál laiha, sinodalidade redús ba espediente organizasionál ida. Ita simu bolun la’ós de’it atu tradús fuan sira experiência espirituál pesoál ida nian ba processo komunitáriu sira, maibé kle’an liután atu halo experiência oinsá pratika ukun-fuan foun domin mútuo nian mak fatin no forma encontro nian ho Maromak Iha sentido ida-ne’e, perspetiva sinodál, enquanto foti husi riku patrimóniu espirituál Tradição nian, contribui atu hafoun ninia forma sira: oraçãoida ba participação, nebé moris hamutuk ho enerjia nebé nakloke. no irradia hanesan serviço.
  1. Konversa iha Espírito maka instrumentu ida nebé, maski iha limitação sira, fó fuan hodi permite ita atu rona no discerni “saida maka Espírito hateten ba Igreja sira” (Apoc. 2,7). Ninia pratica hamosu ona ksolok, maravilha no gratidaun no hetan experiêncianudárdalan renovação  nian nebé transforma indivíduu sira, grupo sira no Igreja. Liafuan “konversa” espresa buat ruma liu fali diálogo simples: ida-ne’e entrelaza ho harmonia hanoin no sentimentu no hamosu mundo moris ida nebé fahe. Tanba razão ida-ne’e, bele dehan katak conversão maka iha risco iha konversa. Ida-ne’e mak fato antropolójiku ida nebé hetan iha Povo no cultura oioin, nebé unidu ho pratica halibur iha solidariedade atu diskute no deside kona-ba assunto sira nebé vital ba comunidade. Grasa lori experiência humana ida-ne’e ba kompletação: konversa “iha Espírito ” signifika moris experiência partilha nian iha naroman fiar nian no iha buka Maromak nia vontade, iha atmosfera evanjélika iha-nebé Espírito  Santo bele halo rona Ninia lian inkonfundivel.
  1. ​​Iha etapa hotu-hotu processo sinodál nian, nesesidade ba kura, rekonsiliação no harii fali confiança iha Igreja nia laran, particularmente tuir eskándalu barak nebé liga ba tipu oioin abuso nian, no iha sociedade nia laran, resoan ona. Igreja simu bolun atu tau iha centro moris no ação nian fato katak iha Cristo, liuhusi Batismo, ita hetan confiança ba malu. Reconhecimento ba realidade nebé kle’an ne’e sainudárdevér sagradu ida nebé Ida-ne’e permite ita atu reconhece sala sira no harii fali confiança. Atu la’o iha dalan ida-ne’e mak hahalok justiça nian no compromisso missionário Povo Maromak nian iha ita-nia mundo no don ida nebé ita tenke invoka husi leten. Hakarak atu continua la’o iha dalan ida-ne’e mak fuan renovação sinodál nian.

Sinodalidade nu’udar profesia sosiál

  1. Pratika ho haraik-an, estilo sinodál bele halo Igreja sai lian profétiku iha mundo ohin-loron nian. «Igreja sinodál hanesan padraun nebé hasa’e iha nação sira leet (cf. Is 11,12)» (Francisco, Discursoba komemoraçãotinan 50 instituição Sínodo Bispo sira-nian, 17 Outubru 2015). Ita moris iha era ida nebé marka ho dezigualdade sira nebé aumenta ba beibeik, ho deziluzaun nebé aumenta ho modelu tradicional sira governação nian, ho dezenkantu ho funcionamento demokrasia nian, ho tendénsia autokrátiku no ditadór sira nebé buras, ho dominação hosi modelu merkadu nian lahó consideração ba vulnerabilidade ema no kriação nian, no ho tentação atu rezolve konflitu liuhosi diálogo envezde ho diálogo. Pratica auténtika sira sinodalidade nian permite sarani sira atu dezenvolve cultura ida ne ebé bele halo profesia krítika ho respeito ba pensamentu dominante no nune e oferese contribuição único ida ba buka resposta sira ba desafio barak ne ebé sociedade kontemporánea sira tenke hasoru no ba konstrusaun bem comum nian.
  1. Maneira sinodál hala’o relação sira mak sasin sosiál ida nebé hatán ba nesesidade humana atu hetan bemvindo no sente reconhecimento iha comunidade konkreta ida nia laran. Ida-ne’e maka desafio ida ba izolamentu nebé buras ba ema sira no individualizmu cultural, nebé dala barak Igreja absorve, no bolu ita ba cuidado mútuo, interdependénsia no co-responsabilidade ba bem comum. Nune’e mós, dezafia komunitarizmu sosiál ida nebé ezajeradu nebé sufoka ema no la husik sira sai sujeito ba sira-nia desenvolvimento rasik. Vontade atu rona ema hotu-hotu, liuliu ema kiak sira, hamriik iha contraste maka’as ho mundo ida iha-nebé konsentração podér nian exclui ema kiak sira, ema marginalizado sira, minoria sira no rai, ita-nia uma comum. Sinodalidade no ekolojia integrál asume perspetiva relação nian no insiste iha nesesidade atu tau matan ba lasu sira: tanba razão ida-ne’e sira koresponde no integra ba malu iha modu atu moris missão Igreja nian iha mundo contemporâneo.

 

Parte II –

Iha ró leten, hamutuk

Conversão Relação sira nian

 

Simão Pedro, Tomé neʼebé hanaran Didimo, Natanael husi Kaná iha Galileia, Zebedeu nia oan-mane sira, no Jesus nia discipulo naʼin-rua seluk halibur hamutuk. Simão Pedro dehan ba sira: “Ha’u ba kaer ican.” Sira dehan ba nia: “Ami mós mai hamutuk ho Ita” (Jo 21,2-3).

  1. Tasi Galileia maka fatin nebé buat hotu hahú. Pedro, André, Tiago, João husik tiha ró no rede sira hodi tuir JesusDepois Páscoa, sira sai fali hosi tasi ne’ebá. Iha kalan, diálogo ida mosu iha tasi-ibun: “Ha’u sei ba pesca” “Ami mós ba ho ita-boot.” Viagem sinodál mós hahú hanesan ne’e: ami rona konvite Susesór Pedro nian no ami simu; ami sai ho nia no iha nia kotuk. Hamutuk ami reza, reflete, serviço no koalia. Maibé liuliu ita experimenta ona katak relação sira mak sustenta Igreja nia vitalidade, hodi anima ninia estrutura sira. Igreja sinodál misionária ida precisa hafoun buat rua ne’e.

Relação foun sira

  1. Iha viagem tomak Sínodo nian no iha latitude hotu, mosu ona pedidu ba Igreja ida ne ebé kapas liu atu haburas relação sira: ho Na i, entre mane no feto sira, iha família sira, iha comunidade sira, entre sarani sira hotu, entre grupo sosiál sira, entre relijião sira, ho kriação. Barak espresa surpreza bainhira husu no ksolok tanba bele halo sira nia lian rona iha comunidade; Iha mós sira nebé fahe sofrimento sente excluidu ka julgadu mós tanba sira nia situação kaben nian, identidade no seksualidade. Hakarak ba relação autêntico no signficativo liu la ós esprime de it aspiração atu pertense ba grupo koezivu ida, maibé koresponde ba consciencia kle an fiar nian: kualidade evanjélika relação komunitária nian mak desiziva ba sasin ne ebé Maromak nia Povo simu bolun atu fó iha istória. “Ho ida-ne’e ema hotu sei hatene katak imi ha’u-nia discipulo sira, se imi hadomi malu” (Jo 13,35). Relação sira nebé hafoun ho grasa no ospitalidade nebé oferese ba sira nebé ki’ik liu tuir Jesusnia hanorin maka sinál elojente liu kona-ba ação Espírito Santo nian iha comunidade discipulo sira-nian. Atu sai Igreja sinodál, tanba ne’e precisa conversão relasionál ida nebé loos. Ita tenke aprende fali husi Evangelho katak tau matan ba relação sira la ós estratéjia eh ferramenta ba efikásia organizasionál ne ebé boot liu, maibé dalan ne ebé Aman Maromak revela an iha Jesusno iha Espírito . Bainhira ita-nia relação sira, maski iha frajilidade, hatudu Cristo nia grasa, Aman nia domin, Espírito nia comunhão, ita confessa ho ita-nia moris ita-nia fiar iha Maromak Trindade.
  1. Ba Evangelho sira mak ita tenke hateke atu trasa mapa conversão nian ne ebé exige mai ita, hodi aprende atu halo Jesusnia atitude sira ita-nian rasik Evangelho sira «aprezenta nia mai ita nu udar rona beibeik ba ema sira ne ebé hasoru nia iha dalan sira Rai Santa nian» (DTC 11). Maski sira mane ka feto, Judeu ka gentio, doutór lei ka kobradór imposto, ema loos ka sala-na’in, esmoladór, matan-delek, moras-lepra ka moras, Jesusla haruka ema ida sai sein para atu rona no tama iha diálogo. Nia hatudu Aman nia oin hodi mai hasoru ema ida-idak iha nebé sira nia istória no liberdade hela. Husi rona ba nesesidade no fiar hosi ema sira nebé nia hasoru, liafuan no jestu sira suli nebé hafoun sira nia moris, loke dalan ba relação sira nebé kura ona. Jesusmak Mesias nebé «halo tilun-diuk sira rona no monok sira ko’alia» (Mc 7,37). Nia husu mai ita, Ninia discipulo sira, atu komporta an hanesan no haraik mai ita, ho grasa Espírito Santo nian, kbiit atu halo ida-ne e, hodi modela ita-nia fuan tuir Ninian: só «fuan mak halo posivel lasu autêntico ruma, tanba relação ne ebé la harii ho fuan la iha kbiit atu manán fragmentação individualizmu nian» (DN 17). Bainhira ita rona maun-alin sira, ita participa iha atitude nebé Maromak iha JesusCristo mai hasoru ida-idak.
  1. Nesesidade ba conversão iha relação sira kona-ba sira nebé entre mane no feto. Dinamismo relasionál inskrita iha ita-nia condição nu’udar criatura. Diferença seksuál forma baze ba relacionalidade humana. «Maromak kria ema tuir nia ilas; «Iha Maromak nia ilas Nia kria Nia, mane no feto Nia kria sira» (Gn 1,27). Iha Maromak nia planu diferença orijinál ne’e la implika dezigualdade entre mane no feto. Iha kriação foun, lee fali iha naroman dignidade Batismo nian: «imi hotu nebé simu ona Batismo iha Cristo hatais Cristo». La iha ema Judeu ka ema Gregu; la iha atan eh livre; la iha mane ka feto, basá imi hotu ida de’it iha Cristo Jezús” (Gal 3,27-28). Nudársarani ita simu bolun atu simu no respeita, iha modu no contexto oioin nebé espresa, diferença ida-ne’e nebé nudár prezente husi Maromak no fonte moris nian. Ita fó sasin kona-ba Evangelho bainhira ita buka atu moris relação sira nebé respeita dignidade no resiprosidade hanesan entre mane no feto sira. Expressão sira moras no sofrimento nian nebé mosu beibeik husi feto sira husi região no kontinente hotu, tantu leigo no Consagrada, durante processo sinodál, revela dala hira mak ita la consege halo ida-ne’e.

 

 

Iha contexto oioin

  1. Bolu ba renovação relação sira iha Na’i Jesus resoan iha pluralidade contexto sira iha-nebé Ninia discipulo sira moris no hala’o missão Igreja nian. Contexto sira-ne’e ida-idak iha ninia rikusoin único nebé tenke tau iha consideração, liga ba pluralizmu cultura sira-nian. Maibé, sira hotu, maski ho maneira oioin, lori sinál sira lójika relasionál nebé distorsidu no dalaruma kontrariu ho sira Evangelho nian. Iha istória tomak, enserramentu relasionál sira sai metin iha estrutura reál sira sala nian (cf. SRS 36), nebé influensia maneira ema nian hanoin no atua. Liuliu, sira hamosu blokeiu no tauk sira, nebé ita precisa hasoru no ultrapasa atu bele hahú dalan conversão relasionál nian.
  1. Buat aat sira nebé afeta ita-nia mundo iha sira-nia abut iha dinâmica ida-ne’e, hahú ho funu no konflitu armadu sira, no iluzaun katak dame ida nebé justu bele hetan liuhosi força armamentu nian. Letál hanesan maka fiar katak kriação hotu, mesmo ema, bele hetan esploraçãotuir hakarak hodi hetan lukru. Resultado maka barreira barak no oioin nebé fahe ema sira, maski iha comunidade sarani sira, no limita oportunidade sira hosi ema balun kompara ho sira nebé ema seluk goza: dezigualdade sira entre mane no feto sira, rasizmu, divizaun kasta nian, diskriminação hasoru ema ho defisiénsia sira, violação sira ba direitu sira hosi minoria sira hosi tipu hotu-hotu, no falta vontade atu simu migrante sira. Mesmo relação ho rai, ita-nia alin-feto no inan (cf. LS 1), lori sinál sira fratura nian ne ebé fó perigu ba comunidade barak nia moris, liuliu iha região sira ne ebé kiak liu, se la ós Povo tomak nian no karik umanidade tomak nian. Enseramentu radikál no dramátiku liu maka ida hasoru ema nia moris rasik, nebé lori ba soe labarik sira, maski iha inan nia knotak, no katuas-ferik sira.
  1. Buat aat barak nebé halerik ita-nia mundo mós manifesta iha Igreja. Krize abuso nian, iha ninia manifestação trájiku barak, lori ona terus nebé labele temi no dala barak dura kleur ba vítima no sobrevivente sira, no sira nia comunidade sira. Igreja tenke rona ho atenção no sensibilidade particular ba vítima no sobrevivente sira-nia lian husi abuso seksuál, espirituál, económico, institusionál, podér no consciencia husi membro sira kleru nian ka ema sira ho papél eclesial . Rona maka elementu fundamentál ida hosi viagem ba kura, arrependimentu, justiça no rekonsiliação. Iha era ida nebé hasoru hela krize globál confiança nian no encoragia ema atu moris iha desconfiança no desconfiança nia laran, Igreja tenke reconhece ninia falta rasik, ho haraik-an husu perdaun, tau matan ba vítima sira, fornese ba nia an instrumentu prevensaun nian, no haka’as-an atu harii fali confiança mútua iha Na’i.
  1. Rona sira nebé sofre exclusão no marginalização hametin Igreja nia consciencia katak halo parte ninia missão atu simu todan relação kanek sira-ne’e nian atu Na’i, Ida nebé Moris, bele kura sira. Nune’e de’it bele sai «hanesan sacramento ida, katak, sinál no instrumentu união íntima nian ho Maromak no unidade rasa humana tomak nian» (LG 1). Iha tempo hanesan, abertura ba mundo permite ita atu deskobre katak iha sikun hotu planeta nian, iha cultura hotu no iha grupo humano hotu, Espírito habelar fini Evangelho nian. Sira fó fuan iha abilidade atu moris relação saudavel, hodi kuda confiança no perdãoba malu, hodi ultrapasa tauk ba diversidade no kria comunidade sira nebé acolhido, hodi promove economia ida nebé atenção ba ema sira no ba planeta, hodi rekonsilia hafoin konflitu ida. Istória husik hela mai ita legadu ida konflitu sira-nian nebé motiva mós iha naran afiliação religiosa nian, hodi sobu credibilidade relijião sira-nian rasik. Fonte ida terus nian mak eskándalu divizaun entre comunhão sarani sira, inimigu entre maun-alin sira nebé simu Batismo hanesan. Experiência hafoun impulso ecumêniconian nebé acompanha viagem sinodál, sinál ida conversão relasionál nian, loke ba esperança.

 

Carisma sira, vocaçãono ministério  sira ba missão

  1. Sarani sira, individualmente ka iha associação, simu bolun atu halo don sira nebé Espírito haraik fó fuan hodi haree ba sasin no anuncio Evangelho nian. «Iha carisma oioin, maibé Espírito ida de’it; iha ministério  oioin, maibé Na’i ida de’it; Iha atividade oioin, maibé Maromak ida de’it maka halo buat hotu-hotu iha ema hotu-hotu. “Ba ema ida-idak hetan Espírito  nia manifestação ba di’ak comum nian” (1 Kor 12, 4-7). Iha comunidade sarani, Batisado sira hotu sai riku ho don sira atu fahe, ida-idak tuir sira-nia vocaçãono condição moris nian. Vocaçãoeclesial  oioin mak defato expressão múltiplu no kompleksu husi bolun batizmál único ba santidade no missão. Carisma oioin, nebé nia orijen iha Espírito  Santo nia liberdade, dirije ba unidade Korpu eclesial  Cristo nian (haree LG 32) no ba missão iha fatin no cultura oioin (haree LG 12). Prezente sira-ne’e la’ós propriedade eskluziva hosi sira nebé simu no exerce sira, no mós labele sai razão ida atu reklama sira ba an rasik ka ba grupo ida. Sira simu bolun atu contribui tantu ba comunidade sarani nia moris, mós ho cuidado pastorál adekuadu vocaçãosira-nian, no ba desenvolvimento sociedade nian iha ninia dimensão oioin.
  1. Ema Batisado ida-idak hatán ba nesesidade sira missão nian iha contexto sira nebé nia moris no serviço hahú hosi nia inklinação no abilidade rasik, nune’e manifesta liberdade Espírito nian hodi haraik nia don sira. Tanba dinamismo ida-ne’e iha Espírito mak Maromak nia Povo, rona ba realidade iha-nebé nia moris, bele deskobre área foun sira empenho nian no modu foun sira atu cumpre sira-nia missão. Sarani sira nebé iha kapasidade oioin – iha família no iha estadu sira seluk moris nian, iha serviço-fatin no iha profissão sira, iha compromisso síviku ka político, sosiál ka ekolójiku, iha desenvolvimento cultura ida nebé inspira husi Evangelho hanesan iha evangelização cultura ambiente dijitál nian – la’o iha dalan sira mundo nian no haklaken Evangelho iha sira-nia ambiente moris nian, hetan apoio husi don sira Espírito  nian.
  1. Sira husu ba Igreja atu labele husik mesak, maibé atu sente haruka no hetan apoio. Sira husu atu hetan alimentação husi paun Liafuan nian no Eucaristia nian, nune’e mós husi lasu fraternu sira comunidade nian. Sira husu atu reconhece sira-nia compromisso ba saida mak nia: ação Igreja nian tuir Evangelho, la’ós opção privada. Ikusliu, sira husu atu comunidade acompanha sira nebé, liuhusi sira-nia sasin, hetan ona atração ba Evangelho. Iha Igreja sinodál misionária, ho orientação husi sira-nia Pastór sira, comunidade sira sei bele haruka no apoia sira nebé sira haruka ona. Nune’e sira sei konsebe liuliunudárserví missão nebé Fiar-na’in sira hala’o iha sociedade nia laran, iha vida família no serviço nian, lahó foka eskluzivamente ba atividade sira nebé acontece iha sira-nia laran no ba sira-nia nesesidade organizasionál sira.
  1. Ho virtude Batismo nian, mane no feto sira goza dignidade hanesan iha Maromak nia Povo Maibé, feto sira continua hasoru obstákulu sira atu hetan reconhecimento tomak ba sira-nia carisma, sira-nia vocaçãono sira-nia fatin iha área oioin Igreja nia moris nian, hodi prejudika serviço ba missão comum. Eskritura sira fó sasin ba papél proeminente feto barak nian iha istória salvação nian. Anuncio dahuluk Moris-Hi’as nian entrega ba feto ida, Maria Madalena; Iha loron Pentekostes, Maria, Maromak nia Inan, prezente iha Cenacle, hamutuk ho feto barak seluk nebé tuir ona Na’i. Importante katak pasajen relevante sira Eskritura nian hetan espaço adekuadu iha lesionáriu litúrgico sira. Momentu krusiál balu iha istória Igreja nian confirma contribuição esensiál feto sira-nian nebé dudu husi Espírito . Feto sira maka maioria hosi ema sira nebé ba igreja no dala barak sai sasin dahuluk ba fiar iha família sira. Sira ativu iha comunidade sarani ki’ik sira nia moris no iha paróquia sira; sira hala’o eskola sira, ospitál sira no centro acolhimento sira; Sira lidera inisiativa sira ba rekonsiliação no promoção ba dignidade humana no justiça sosiál. Feto sira contribui ba peskiza teologica no prezente iha pozisaun responsabilidade nian iha instituição sira nebé iha ligação ho Igreja, iha Cúria Diocese nian no iha Cúria Romana. Iha feto sira nebé kaer knaar autoridade nian ka nu’udar xefe ba comunidade sira. Assembleia ida-ne’e husu ba implementação completo ba oportunidade hotu-hotu nebé prevee tiha ona hosi lei atuál kona-ba feto sira-nia knaar, particularmente iha fatin sira nebé sira seidauk implementa. Laiha razão tansá feto sira labele kaer knaar lideransa nian iha Igreja: buat ne ebé mai husi Espírito Santo labele hapara. Questão kona-ba feto sira-nia asesu ba ministério  diakonál mós nakloke nafatin. Ita precisa continua atu discerni assunto ida-ne’e. Assembleia mós husu atu fó atenção boot liután ba linguajen no imagem sira nebé uza iha pregação, ensinu, catequese no hakerek documento ofisiál sira Igreja nian, hodi fó espaço boot liután ba feto santa sira-nia contribuição, teólogu no místiku sira.
  1. Iha comunidade sarani nia laran, tenke fó atenção espesiál ba labarik sira: la’ós de’it precisa acompanha sira iha aventura crescimento nian, maibé sira iha buat barak atu fó ba comunidade fiar-na’in sira-nian. Quando apostolo sira haksesuk malu kona-ba sé mak boot liu, Jesus tau labarik ida iha centro, hodi aprezenta nianudárcriterio atu tama iha Reino (haree Mc 9,33-37). Igreja labele sai sinodál lahó contribuição labarik sira-nian, portadór sira potensiál missionário nian atu valoriza. Sira-nia lian nesesáriu ba comunidade: ita tenke rona no compremete ita-nia an atu garante katak ema hotu iha sociedade rona, liuliu sira nebé iha responsabilidade política no educacional. Sociedade nebé la hatene simu no tau matan ba labarik sira mak sociedade nebé moras; sofrimento nebé sira barak aguenta tanba funu, pobreza no abandono, abuso no tráfico mak escándalo nebé precisa coragem atu denunsia no compromisso solidariedade.
  1. Foin-sa’e sira mós iha contribuição atu halo ba renovação sinodál Igreja nian. Sira particularmente sensivel ba valór sira maun-alin no fahe nian, enquanto rejeita atitude paternalista ka autoritáriu sira. Dalaruma sira-nia atitude hasoru Igreja mosu hanesan krítika, maibé dala barak ida-ne’e hola forma pozitivu hosi compromisso pesoál ida ba comunidade ida nebé acolhido no comprometido atu luta hasoru injustiça sosiál no atu tau matan ba ita-nia uma comum. Pedidu atu “la’o hamutuk iha moris loroloron nian”, nebé foin-sa’e sira avansa iha Sínodo nebé dedica ba sira iha tinan 2018, koresponde loloos ba horizonte Igreja sinodál ida nian. Tanba razão ida-ne’e, esensiál atu asegura katak sira hetan apoio nebé atenção no pasiénsia; liuliu, di’ak atu foti proposta, nebé mosu tanba sira-nia contribuição, kona-ba «experiência ida acompanhamento nian haree ba discernimento », nebé inclui vida fraterna nebé fahe ho edukadór adultu sira, compromisso apostólico ida atu moris hamutuk iha serviço ba sira nebé precisa liu; oferta ida espiritualidade nian nebé iha abut iha oraçãono vida sacramental (haree Documento Finál XV Assembleia Geral Ordinária Sínodo Bispo sira-nian, “Foin-sa’e sira, Fiar no Discernimento Vokasionál”, 161).
  1. Hodi promove co-responsabilidade ba Batisado sira hotu nia missão, ita reconhece kapasidade apostólica ema sira ho defisiénsia nebé sente bolu no harukanudársujeito ativu evangelização nian. Ami hakarak hasa’e contribuição nebé mai hosi rikusoin imensu umanidade nian nebé sira lori ho sira. Ita reconhece sira-nia experiência terus nian, marginalização nian, diskriminação nian, dalaruma sofre mós iha comunidade sarani nia laran rasik, tanba atitude paternalista sira kompaixaun nian. Atu encoragia sira-nia participação iha Igreja nia moris no missão, propoin kriação Observatóriu Eclesial kona-ba Defisiénsia.
  1. Entre vocaçãosira nebé halo riku Igreja, ida kaben-na’in nian destaka. Concilio Vaticano II hanorin katak «iha sira-nia estadu moris nian no iha sira-nia orden sira posui sira-nia don rasik grasa nian iha Maromak nia Povo nia leet» (LG 11). Sacramento matrimóniu atribui missão espesífika ida nebé kona-ba vida familiár, harii Igreja no empenho ba sociedade. Liuliu, iha tinan hirak ikus ne’e iha consciencia nebé buras katak família sira mak sujeito no la’ós de’it destinatáriu ba cuidado pastorál família nian. Tanba razão ida-ne’e sira precisa hasoru malu no halo rede, mós ho tulun husi instituição eclesial sira nebé dedica ba edukação labarik no foin-sa’e sira-nian. Dala ida tan Assembleia espresa nia proximidade no apoio ba sira nebé moris iha condição solidãoniannudáreskolla fidelidade nian ba Tradição no ba Magisterio Igreja nian iha assunto matrimóniu no étika seksuál nian, iha nebé sira reconhece bee-matan ida moris nian.
  1. Iha sékulu barak nia laran, don espirituál sira mós hamosu expressão oioin moris Consagrada nian. Husi kedas inísiu, Igreja reconhece ona Espírito nia ação iha mane no feto sira-nia moris nebé hili atu tuir Cristo iha dalan conselho evangélico sira-nian, hodi konsagra an ba Maromak nia serviço tantu iha kontemplação no iha forma oioin serviço nian. Vida Consagrada bolu atu kestiona Igreja no sociedade ho ninia lian profétiku rasik. Iha sira nia experiência sékulu barak nian, família religiosa sira sai maduro ona pratica sira nebé prova ona kona-ba vida sinodál no discernimento komunitáriu, hodi aprende atu armoniza don individuál sira no missão comum. Orden no Congregação sira, Sociedade sira Vida Apostólica nian, Instituto Sekulár sira, nune’e mós Associação sira, Movimento sira no Comunidade Foun sira iha contribuição espesiál atu halo ba crescimento sinodalidade nian iha Igreja. Ohin loron comunidade barak vida Consagrada nian mak laboratóriu interculturalidade nian nebé constitui profesia ida ba Igreja no ba mundo. Iha tempo hanesan, sinodalidade convida – no dala ruma dezafia – Pastór sira Igreja local sira nian, nune’e mós sira nebé responsavel ba vida Consagrada no Grupo eclesial  sira, atu hametin relação sira atu bele fó moris ba troka don sira iha serviço missão comum nian.
  1. Missão envolve Batisado sira hotu. Leigo sira-nia knaar dahuluk mak permea no transforma realidade temporál sira ho Espírito Evangelho nian (cf. LG 31.33; AA 5-7). Processo sinodál, nebé hetan apoio husi estímulu ida husi Papa Francisco (haree Carta Apostólica iha forma Motu Proprio Spiritus Domini, 10 Janeiru 2021), husu ba Igreja local sira atu hatán ho criatividade no aten-barani ba nesesidade sira missão nian, hodi discerni entre carisma sira balun katak apropriado atu foti forma ministeriál ida, hodi ekipa sira-nia an rasik ho criterio sira, no prodús criterio sira. Carisma hotu-hotu la precisa atu configura nu’udar ministério sira, no mós la precisa Batisado sira hotu sai ministru, no mós la precisa atu institui ministério  hotu-hotu. Atu carisma ida bele configuranudárministério , comunidade tenke identifika nesesidade pastorál loloos, acompanha ho discernimento  nebé Pastor hala’o hamutuk ho comunidade kona-ba oportunidade atu kria ministério  foun. Resultado husi processo ne’e, autoridade kompetente mak foti decisão. Iha Igreja sinodál misionária, encoragia promoção ba forma oioin liután ministério  leigo nian, katak sira-nebé la precisa sacramento Orden sira-nian, la’ós de’it iha esfera litúrjika. Sira bele ka labele estabelese. Tenke hahú mós reflexão ida kona-ba oinsá atu fó fiar ba ministério  leigo sira iha tempo nebé ema muda hosi fatin ida ba fatin seluk ho fasilidade nebé aumenta, hodi específica tempo no área sira sira-nia exercisio nian.
  1. Entre serviço eclesial barak, Assembleia reconhece contribuição ba compreensão fiar nian no discernimento nebé teologia oferese iha ninia expressão oioin. Teólogu sira tulun Maromak nia Povo atu dezenvolve compreensão ida kona-ba realidade nebé ilumina hosi Apokalipse no atu elabora resposta sira nebé adekuadu no linguajen sira nebé apropriado ba missão. Iha Igreja sinodál no misionária, «carisma teologia nian bolu atu hala’o serviço específico […]». Hamutuk ho experiência fiar nian no kontemplação kona-ba lia-loos Povo fiar-na’in nian no ho Pastór sira-nia haklaken, contribui ba penetração kle’an liután Evangelho nian. Liután, «hanesan ho vocaçãosarani sira seluk, ministério  teólogu nian, aleinde pesoál, mós komunál no colegial» (CTI, n. 75), liuliu bainhira hala’o iha forma hanorin nian nebé hetan confiança ho missão canónica iha instituição acadêmica ekleziástika sira. «Tanba ne’e sinodalidade eclesial  compremete teólogu sira atu halo teologia iha forma sinodál, promove entre sira abilidade atu rona, diálogo, discerni no integra multiplisidade no variedade instánsia no contribuição sira-nian» (ibid.). Iha liña ida-ne’e, urgente atu promove, liuhosi forma institusionál sira nebé apropriado, diálogo entre Pastór sira no sira nebé envolve23 iha peskiza teologica. Assembleia convida instituição teologica sira atu continua peskiza ho objetivu atu esklarese no aprofunda significado sinodalidade no formação acompanhante iha Igreja local sira.

 

Ministério  ordenado iha serviço harmonia nian

  1. Hanesan Igreja nia ministério hotu, episcopado, presbiteradu no diakonadu iha serviço anuncio Evangelho nian no konstrusaun comunidade eclesial nian. Concilio Vaticano II fó hanoin katak ministério  ordenado instituição divina nian «exerce iha orden oioin husi sira nebé husi tempo antigo hanaran Bispo, presbítero, diákonu» (LG 28). Iha contexto ida-ne’e, Concilio Vaticano II afirma sacramentalidade episcopado nian (haree LG 21), rekupera realidade komunál presbiteradu nian (haree LG 28) no loke dalan ba restauração exercisio permanente diakonadu nian iha Igreja Latina (haree LG 29).

 

Bispo nia Ministério : Kompoin Don sira Espírito  nian iha Unidade

  1. Bispo nia knaar mak prezide Igreja local ida,nudárprinsípiu visível unidade nian iha nia laran no lasu comunhão nian ho Igreja sira hotu. Concilio nia afirmação katak «ho konsagração episcopal konfere plenitude sacramento Orden sira-nian» (LG 21) permite ita atu compreende Bispo nia identidade iha contexto relação sacramental sira ho Cristo no ho «porsaun Povo Maromak nian» (CD 11) nebé entrega ba nia no nebé nia simu bolun atu serbí iha Cristo Bibi-Atan Di’ak nia naran. Sé de’it mak hetan ordenaçãonudárBispo, la todan ho prerogativa no knaar sira nebé nia tenke hala’o mesak. Maibé, nia simu grasa no knaar atu reconhece, discerni no kompoin iha unidade don sira nebé Espírito fakar ba ema ida-idak no comunidade sira, hodi opera iha ligação sacramental nia laran ho Presbítero no Diákonu sira, nebé hamutuk ho nia responsavel ba serviço ministeriál iha Igreja local. Hodi halo ida-ne’e nia hetan buat nebé loos liu no específico ba ninia missão iha contexto preokupação ba Igreja sira-nia comunhão..
  1. Bispo nia serviço iha, ho no ba comunidade (haree LG 20), hala o liuhusi proclamação Liafuan, prezidénsia celebração eucarística no sacramento sira seluk. Tanba razão ida-ne’e Assembleia Sinodál hein katak Maromak nia Povo sei iha liafuan boot liután iha hili Bispo sira. Rekomenda mós katak Ordenação Bispo nian hala’o iha Diocese nebé nia destinanudárPastór no la’ós iha Diocese orijen, hanesan acontece beibeik, no atu hili konsagradór prinsipál sira entre Bispo sira Inspetoria ekleziástika nian, inclui, bainhira bele, Metropolitanu. Nune’e sei mosu di’ak liu katak ida nebé sai Bispo kontrata ligação ida ho Igreja nebé nia destinadu ba, hodi asume publikamente iha nia oin compromisso sira hosi nia ministério . Importante hanesan katak, liuliu durante vizita pastorál sira, nia bele pasa tempo ho Fiél sira, hodi rona sira ho hanoin kona-ba ninia discernimento . Ida-ne’e sei tulun atu halo Igreja sai experiêncianudárfamília Maromak nian Relação constitutiva Bispo nian ho Igreja local la mosu ohin loron ho klareza sufisiente iha kazu Bispo titulár sira, porexemplo Reprezentante Papal sira no sira nebé serbí iha Cúria Romana. Sei apropriado atu continua reflete kona-ba tópiku ida-ne’e.
  1. Bispo sira mós precisa hetan acompanhamento no apoio iha sira-nia serviço. Metropolitanu bele hala’o knaar hodi promove fraternidade entre Bispo sira Diocese viziñu nian. Tuir dalan sinodál, mosu nesesidade atu oferese ba Bispo sira kursu formação nian nebé la’o hela maski iha contexto local sira. Hanoin hikas nesesidade atu klarifika knaar Bispo Auxiliar sira-nian no atu habelar knaar sira nebé Bispo bele delega. Experiência Bispo Eméritu sira-nian iha sira-nia modu foun atu serbí Maromak nia Povo nian mós tenke valoriza Importante atu tulun Fiar-na’in sira atu labele kuda espetativa sira nebé demais no la realista kona-ba Bispo, hodi hanoin katak nia mós maun-alin ida nebé frajil, espozitu ba tentação, nebé precisa tulun hanesan ema hotu. Vizaun idealizada Bispo nian la fasilita ninia ministério delikadu, nebé envezde ne’e hetan apoio husi Maromak nia Povo tomak nia participação iha missão iha Igreja sinodál loloos.

Ho Bispo: Presbítero no Diákonu sira

  1. Iha Igreja sinodál, amlulik sira simu bolun atu moris sira-nia serviço iha atitude besik ba ema sira, simu no rona ema hotu, hodi loke an ba estilo sinodál. Presbítero sira «hamutuk ho sira-nia Bispo constitui Presbiteradu ida de’it» (LG 28) no kolabora ho nia iha discernimento carisma sira no iha acompanhamento no gia Igreja local, ho atenção particular ba serviço unidade nian. Sira simu bolun atu moris fraternidade saserdotál no la’o hamutuk iha serviço pastorál. Presbitériu inclui mós presbitériu sira nebé membro instituto sira vida Consagrada nian no sociedade sira vida apostólica nian, nebé enrikese nia ho singularidade sira-nia carisma nian. Sira, hanesan Presbítero sira nebé mai husi Igreja Orientál sui iuris, selibatu ka kaben-na’in, Presbítero fidei donum no sira nebé mai husi nação seluk tulun klériku local atu loke ba horizonte Igreja tomak nian, enquanto Presbítero diocesano sira tulun sira-nia maun-alin sira seluk atu hatama an iha istória Diocese específico ida nian, ho ninia rikusoin espirituál no ninia tradição espirituál sira. Ho maneira ida-ne’e, maski iha presbitériu, troka loloos don sira-nian acontece iha vizaun ba missão. Presbítero sira mós precisa hetan acompanhamento no apoio, liuliu iha etapa dahuluk sira-nia ministério nian no iha momentu sira frakeza no frajilidade nian.
  1. Servidór sira mistério Maromak nian no Igreja nian (cf. LG 41), Diákonu sira hetan ordenação «la’ós ba saserdósiu, maibé ba ministério » (LG 29). Sira exerce iha serviço caridade nian, iha anuncio no iha liturjia, hodi hatudu iha contexto sosiál no eclesial hotu iha-nebé sira prezente relação entre Evangelho nebé haklaken no moris moris iha domin, no promove iha Igreja tomak consciencia no estilo serviço nian ba ema hotu, liuliu sira nebé kiak liu. Diákonu sira-nia função oioin, hanesan hatudu hosi Tradição, oraçãolitúrjika no pratica pastorál. Hirak-ne’e sei específica hodi hatán ba Igreja local ida-idak nia nesesidade sira, liuliu atu desperta no sustenta ema hotu nia atenção ba sira nebé kiak liu, iha kuadru Igreja sinodál misionária no misericordia nian. Ministério diakonál nafatin deskoñesidu ba sarani barak, mós tanba, maski Vatikanu II restaura iha Igreja Latinanudárranku loloos no permanente (haree LG 29), to’o agora seidauk simu iha área geográfica hotu-hotu. Ensinu Concilio nian sei precisa atu esplora liután, mós ho baze iha avaliação  ida kona-ba experiência barak nebé hala’o daudaun, maibé oferese ona motivação sólida sira ba Igreja local sira atu labele demora hodi promove diakonadu permanente ho modu laran-luak liu, hodi reconhece iha ministério  ida-ne’e fatór folin-boot ida iha maturação Igreja ida nebé serbí Na’i Jesusnia seguimentu nebé halo an rasik sai atan tomak. Estudo ida-ne’e mós bele ajuda atu compreende di’ak liután significado ordenação diakonál ba sira nebé sei sai presbítero.

Colaboraçãoentre ministru ordenado sira iha Igreja sinodál nia laran

  1. Iha okaziaun oioin, iha processo sinodál nia laran, hato’o agradecimento ba Bispo, Padre no Diákonu sira ba ksolok, empenho no dedicação nebé sira hala’o sira-nia serviço. Rona mós dificuldade sira ne ebé Pastor sira hasoru iha sira-nia ministério , liga liuliu ho sentido izolamentu nian, solidãonian, nune e mós hacf. odak ho pedidu sira atu satisfás nesesidade hotu. Experiência Sínodo nian bele tulun Bispo sira, Presbítero no Diákonu sira atu deskobre filafali co-responsabilidade iha exercisio ministério nian, nebé precisa mós colaboraçãoho membro sira seluk Maromak nia Povo nian Distribuisaun knaar no responsabilidade sira nebé articulado liu, discernimento ida nebé corajosa liu kona-ba saida mak pertense espesífikamente ba Ministério  ka designado no saida mak nia sei favorese no ema seluk sei favorese. iha dalan espiritualmente saudavel liu no pastoralmente dinámico liu iha ninia orden ida-idak. Perspetiva ida-ne’e concerteza sei iha impaktu ba processo sira foti decisão nian nebé caracteriza ho estilo sinodál ida nebé claro liu. Sei tulun mós atu ultrapasa klerikalizmu nebé compreende hanesan uza podér ba vantajen rasik no distorsaun ba autoridade Igreja nian nebénudárserviço ida ba Maromak nia Povo Nia espresa liuliu iha abuso seksuál, económico, consciencia no podér hosi Ministru sira Igreja nian. «Klerikalizmu, nebé encoragia tantu husi amlulik sira rasik no husi leigo sira, hamosu divizaun iha isin eclesial  nebé fomenta no tulun atu perpetua buat aat barak nebé ita denunsia ohin loron» (Francisco, Carta ba Maromak nia Povo, 20 Agosto 2018).

Hamutuk ba missão

  1. Hodi hatán ba nesesidade sira comunidade no missão nian, iha ninia istória tomak Igreja fó moris ba ministério balu, distintu hosi ordenado sira. Ministério sira-ne’e mak forma nebé carisma sira foti bainhira sira hetan reconhecimento públikamente hosi comunidade no hosi ema sira nebé iha responsabilidade atu gia nia no koloka iha dalan ida estável iha serviço missão nian. Balun específicamente liu ho objetivu atu serbí comunidade sarani. Importánsia particular mak ministério  instituidu sira, nebé Bispo konfere, dala ida iha moris tomak, ho ritu específico, hafoin discernimento  apropriado no formação adekuada kandidatu sira-nian. Ida-ne’e la’ós mandatu simples ida ka atribuisaun knaar sira nian; konferénsia ministério  nian mak sacramento ida nebé forma ema no define ninia dalan atu participa iha Igreja nia moris no missão. Iha Igreja Latina ida-ne’e kona-ba ministério  letór no akólitu nian (haree Carta Apostólica iha forma Motu Proprio Spiritus Domini, 10 Janeiru 2021), no ida katekista nian (haree Carta Apostólica iha forma Motu Proprio Antiquum ministerium, 10 Maiu 2021). Termu no condição sira ba sira-nia exercisio tenke define hosi mandatu ida hosi autoridade legítima. Depende ba Conferência Episcopal sira atu estabelese condição pesoál sira nebé kandidatu sira tenke satisfás no dezenvolve itineráriu formativu sira ba asesu ba ministério  sira-ne’e..
  1. A questi si affiancano ministeri non istituiti ritualmente, ma esercitati con stabilità su mandato dell’autorità competente, come, ad esempio, il ministero di coordinare una piccola comunità ecclesiale, di guidare la preghiera della comunità, di organizzare azioni caritative, ecc., che ammettono una grande varietà a seconda delle caratteristiche della comunità locale. Ne sono un esempio i catechisti che da sempre in molte regioni dell’Africa sono responsabili di comunità prive di Presbiteri. Anche se non esiste un rito prescritto, è opportuno rendere pubblico l’affidamento attraverso un mandato davanti alla comunità per favorirne l’effettivo riconoscimento. Esistono anche ministeri straordinari, come il ministero straordinario della comunione, la presidenza delle celebrazioni domenicali in attesa di Presbitero, l’amministrazione di alcuni sacramentali o altri. L’ordinamento canonico latino e orientale prevede già che, in alcuni casi, i Fedeli laici, uomini o donne, possano essere anche ministri straordinari del Battesimo. Nell’ordinamento canonico latino, il Vescovo (com l’autorizzazione della Santa Sede) può delegare l’assistenza ai matrimoni a Fedeli laici, uomini o donne. Sulla base delle esigenze dei contesti locali, si valuti la possibilità di allargare e rendere stabili queste opportunità di esercizio ministeriale da parte di Fedeli laici. Infine, ci sono i servizi spontanei, che non hanno bisogno di ulteriori condizioni o riconoscimenti espliciti. Dimostrano che tutti i Fedeli, in vario modo, partecipano alla missione attraverso i loro doni e carismi.
  1. Fiél leigo sira, tantu mane no feto, precisa hetan oferta boot liután ba participação, esplora mós forma sira seluk serviço no ministério nian hodi hatán ba nesesidade pastorál sira ita-nia tempo nian, iha Espírito colaboraçãono co-responsabilidade diferensiada. Liuliu, nesesidade konkreta balu mosu hosi processo sinodál, nebé precisa hatán ho maneira apropriada iha contexto oioin:
  2. participação luan liu hosi leigo sira, tantu mane no feto, iha processo sira discernimento eclesial  nian no iha faze hotu-hotu processo foti decisão nian (elaboraçãono foti decisão);
  3. asesu luan liu ba leigo mane no feto sira ba kargu responsabilidade nian iha Diocese no instituição ekleziástiku sira, inclui semináriu, instituto no fakuldade teologica sira, tuir disposição sira nebé iha;
  4. reconhecimento boot liu no apoio desizivu liu ba Konsagradu mane no feto sira-nia moris no carisma sira no sira-nia empregu iha pozisaun sira responsabilidade eclesial nian;
  5. aumentu iha númeru leigo kualifikadu mane no feto sira nebé atuanudárjuis iha processo canónico sira;
  6. reconhecimento efetivu ba dignidade no respeito ba direitu ema sira nebé serviçonudárfunsionáriu Igreja nian no ninia instituição sira.
  1. Processo sinodál hafoun consciencia katak rona mak komponente esensiál aspecto hotu Igreja nia moris nian: administração sacramento sira nian, liuliu ida Rekonsiliação nian, catequese, formação no acompanhamento pastorál. Iha contexto ida-ne’e, Assembleia fó atenção ba proposta atu harii ministério rona-na’in no acompanhamento nian, hodi hatudu orientação oioin. Balun espresa sira-nia an a favor, tanba ministério hanesan ne’e sei constitui dalan profétiku ida atu subliña importánsia rona no acompanhamento iha comunidade. Ema seluk declara ona katak rona no acompanhamento mak knaar Batisado hotu nian, lahó nesesidade ba ministério  específico ida. Seluk tan subliña nesesidade atu estuda liután, porexemplo kona-ba relação entre ministério  potensiál ida-ne’e no acompanhamento espirituál, akonsellamentu pastorál no celebração sacramento Rekonsiliação nian. Mosu mós proposta katak ministério  posivel rona no acompanhamento nian iha objetivu particular atu simu sira nebé iha marjen comunidade eclesial  nian, sira nebé fila fali hafoin hadook an, sira nebé buka lia-loos no hakarak atu hetan tulun atu hasoru Na’i. Tanba ne’e, iha nafatin nesesidade atu continua discernimento  iha aspecto ida-ne’e. Contexto local sira iha nebé maka nesesidade ida-ne’e sente liu sei bele promove experimentação no dezenvolve modelu posivel sira nebé maka bele discerni.

 

 

Parte III – “Soe Rede”

Processo conversão

 

Jesus dehan ba sira: “Oan sira, imi iha hahán ruma?” Sira hatán ba nia: “Lae”. Hotu, Nia naruka sia naak, “Soe emikaan dai baa bero sorin loos, emi sei hetan ican.” Sira soe ida-ne’e no la consege dada ida-ne’e tanba kuantidade ikan nian. ( Joao 21:5-6 )

 

  1. Peska la fó resultado no agora to’o ona tempo atu fila fali ba tasi-ibun. Maibé Lian ida nebé iha autoridade lian, hodi convida sira atu halo buat ruma nebé discipulo sira sei la halo mesak, nebé indica posibilidade ida nebé sira nia matan no hanoin labele persebe: “Soe rede iha ró nia sorin loos no imi sei hetan.” Iha processo sinodál nia laran, ami koko atu rona Lian ida-ne’e no simu ho laran-haksolok buat nebé nia hateten mai ami. Iha oraçãono diálogo fraternu, ita reconhece ona katak discernimento eclesial , cuidado ba processo sira foti decisão nian, no compromisso atu fó konta ba ema ida nia ação sira no atu avalia resultado decisão sira nebé halo ona mak pratica sira ho nebé ita hatán ba Liafuan nebé hatudu mai ita dalan sira missão nian.
  1. Pratica tolu ne’e iha ligação metin. Processo foti decisão sira exige discernimento eclesial , nebé exige rona iha klima confiança nian, nebé hetan apoio hosi transparência no responsabilização. Confiança tenke mútua: sira nebé foti decisão sira precisa bele confia no rona Maromak nia Povo, nebé iha nia fatin precisa bele confia sira nebé exerce autoridade. Vizaun abranjente ida-ne’e destaka katak pratica sira-ne’e ida-idak depende no apoia sira seluk, iha serviço ba Igreja nia kbiit atu hala’o ninia missão. Envolve iha processo sira foti decisão nian nebé sentra iha discernimento eclesial  no adota cultura transparência, responsabilização, no avaliação  nian precisa formação adekuadu nebé la’ós de’it tékniku, maibé mós bele esplora ninia fundação teologica, bíblika no espirituál. Batisado sira hotu precisa formação ida-ne’e iha sasin, missão, santidade no serviço, nebé destaka co-responsabilidade. Ida-ne’e iha forma particular sira ba sira nebé kaer pozisaun responsabilidade nian ka iha serviço discernimento  eclesial  nian.

Discernimento  eclesial  ba missão

  1. Atu promove relação sira nebé bele apoia no gia Igreja nia missão, sai prioridade atu exerce sabedouria evanjélika nebé permite comunidade apostólica Jeruzalén nian atu taka resultado eventu sinodál dahuluk nian ho liafuan sira: «Tanba ida-ne’e parese di’ak ba Espírito Santo no ba ita» (Apostolo sira-nia hahalok 15,28). Ne’e mak discernimento nebé,nudárMaromak nia Povo exerce haree ba missão, ita bele kualifikanudár“eclesial ”. Espírito  nebé Aman haruka hodi Jesusnia naran no nebé hanorin buat hotu (cf.  Jo 14,26), gia fiar-na’in sira iha tempo hotu «iha lia-loos tomak» (Jo 16,13). Liuhusi Ninia prezensa no Ninia ação kontínua, “Tradição, nebé mai husi Apostolo sira, progresa iha Igreja” (DV 8). Hodi invoka Ninia roman, Maromak nia Povo, participante sira iha Cristo nia função profétika (cf. LG 12), «buka atu discerni iha akontesimentu sira, pedidu sira no aspiração sira iha-nebé sira fahe hamutuk ho ema sira seluk ita-nia tempo nian, saida mak sinál loloos sira Maromak nia prezensa ka planu nian» (GS 11). Discernimento  ida-ne’e halo utilização ba don hotu-hotu matenek nian nebé Na’i fahe iha Igreja no iha abut iha sensus fidei nebé Espírito  komunika ba Batisado sira hotu. Iha Espírito  ida-ne’e tenke compreende filafali no orienta filafali Igreja misionária sinodál nia moris.
  1. Discernimento eclesial la’ós téknika organizasionál ida, maibé pratica espirituál ida atu moris iha fiar. Precisa liberdade interiór, haraik-an, oração, confiança mútua, abertura ba novidade no abandono ba Maromak nia vontade Nunca sai afirmação pontu-de-vista pesoál ka grupo nian, no mós la rezolve an iha soma simples opinião individuál sira-nian; ida-idak, ko’alia tuir consciencia, loke an atu rona buat nebé ema seluk partilha iha consciencia, atu nune’e buka hamutuk atu reconhece “saida mak Espírito  dehan ba Igreja sira” (Apok 2,7). Discernimento  eclesial , hodi haree uluk contribuição ema hotu nebé envolve, iha tempo hanesan condição privilejiada no expressão sinodalidade nian, iha-nebé comunhão, missão no participação experimenta hamutuk. Discernimento  sai riku liután bainhira ema hotu rona liután. Ba razão ida-ne’e mak esensiál atu promove participação luan iha processo sira discernimento  nian, ho atenção particular ba envolvimentu ema sira-nebé hetan sira-nia an iha marjen comunidade no sociedade sarani nian.
  1. Rona Maromak nia Liafuan mak pontu partida no criterio ba discernimento eclesial hotu. Sagrada Eskritura sira, defato, atestadu katak Maromak ko’alia ona ba Ninia Povo, to’o pontu ida nebé fó mai ita iha Jesusplenitude Apokalipse tomak nian (haree DV 2), no sira indica fatin sira iha-nebé ita bele rona nia lian. Maromak komunika ho ita uluknanai iha liturjia, tanba Cristo rasik mak ko’alia “bainhira lee Sagrada Eskritura iha Igreja” (SC 7). Maromak ko’alia liuhusi Tradição moris Igreja nian, ninia hanorin, meditação pesoál no komunál kona-ba Eskritura sira, no pratica sira piedade populár nian. Maromak continua manifesta nia-an liuhusi ema kiak nia hakilar no akontesimentu sira istória humana nian. Dala ida tan, Maromak komunika ho Ninia Povo liuhusi elementu sira kriação nian, ne ebé ninia ezisténsia rasik refere ba ação Kriadór nian no ne ebé nakonu ho prezensa Espírito  nian ne ebé fó moris. Ikus liu, Maromak mós ko’alia iha ema ida-idak nia consciencia pesoál, nebé mak «ema nia núkleu no santoáriu segredo liu, iha-nebé nia mesak ho Maromak, nebé nia lian eko iha nia kle’an rasik» (GS 16). Discernimento  eclesial  exige cuidado continua no formação consciencia sira-nian no maturação sensus fidei nian, atu labele haluha fatin ruma iha-nebé Maromak ko’alia no mai hasoru nia Povo.
  1. Etapa sira discernimento eclesial nian bele articula ho modu oioin, depende ba fatin no tradição sira. Nune’e mós ho baze iha experiência sinodál, bele identifika elementu xave balu nebé labele falta:
  2. aprezentação claro kona-ba objetu discernimento nian no fornesimentu informação no instrumentu adekuadu sira ba ninia compreensão;
  3. tempo adekuadu atu prepara ho oração, rona Maromak nia Liafuan no reflexão kona-ba tema;
  4. disposição interna ba liberdade ho respeito ba interese rasik, tantu pesoál no grupo, no compromisso ba buka bem comum;
  5. rona ho atenção no respeito ba ema hotu nia liafuan;
  6. buka consenso luan liu posivel, nebé sei mosu liuhusi buat nebé barak liu “halo fuan lakan” (cf. Lucas 24,32), lahó subar konflitu sira no lahó buka compromisso sira ba parte aat;
  7. formulação hosi ema nebé lidera processo kona-ba consenso nebé hetan ona no nia aprezentação ba participante hotu-hotu, atu nune’e sira bele espresa katak sira reconhece-an iha ne’ebá ka lae.

Ho baze iha discernimento , decisão apropriado sei sai maduro nebé exige adesão hosi ema hotu, maski bainhira sira nia opinião seidauk simu, no tempo ida simu nian iha comunidade, nebé bele lori ba verifikação no avaliação  sira tuirmai.

  1. Discernimento sempre acontece iha contexto konkretu ida nia laran, nebé precisa hatene kompleksidade no pekuliaridade sira ho di’ak liután. Atu discernimento sai duni “eclesial ” precisa halo utilização ba meiu nesesáriu sira, entre sira-ne’e ezejéze adekuada testu bíbliku sira-nian, hanesan atu tulun interpreta no compreende sira hodi evita aproximação parsiál ka fundamentalista sira; conhecimento ida kona-ba Padre sira Igreja nian, kona-ba Tradição no kona-ba hanorin majistradu sira, tuir sira-nia grau autoridade nian nebé la hanesan; contribuição sira hosi disciplina teologica oioin; contribuição sira siénsia humana, istórika, sosiál no administrativa nian, nebé lahó sira labele compreende ho sériu contexto iha nebé no haree ba nebé discernimento  acontece.
  1. Iha Igreja existe aproximação oioin tebes ba discernimento no metodologia consolidada sira. Variedade ida-ne’e maka rikusoin ida: ho adaptação apropriado sira ba contexto oioin, aproximação sira-nia pluralidade bele hatudu resultado. Haree ba missão comum, importante atu sira tama iha diálogo kordiál ida, lahó lakon espesifisidade sira ida-idak nian no lahó abut identidade nian. Iha Igreja local sira, hahú ho comunidade eclesial no paróquia ki’ik sira, esensiál atu oferese oportunidade formação nian nebé habelar no haburas cultura discernimento  eclesial  nian ba missão, liuliu entre sira nebé kaer pozisaun responsabilidade nian. Importante hanesan maka atu asegura formação ba figura sira husi kompañeiru ka fasilitadór sira, nebé nia contribuição dala barak tebes revela hanesan krusiál iha hala’o processo discernimento  sira.

 

Articulação processo sira foti decisão nian

  1. Iha Igreja sinodál «comunidade tomak, iha ninia membro sira-nia diversidade livre no riku, simu bolun hamutuk atu reza, rona, analiza, diálogo, discerni no fó conselho hodi foti decisão sira» (CTI, n. 68) ba missão. Promove participação luan liután Maromak nia Povo tomak nian iha processo foti decisão nian mak dalan efetivu liu atu promove Igreja sinodál ida. Se loos duni, defato, katak sinodalidade define modus vivendi et operandi ne ebé kualifika Igreja, indica iha tempo hanesan pratica esensiál ida iha ninia missão nia kumprimentu: discernimento , alkansa consenso, deside liuhusi exercisio estrutura no instituição oioin sinodalidade nian.
  1. Comunidade discipulo sira-nian nebé Na’i bolu no haruka la’ós sujeito uniforme no amorfu. Nia mak Ninia Isin ho membro barak no oioin, assunto comunidade histórico ida iha-nebé Maromak nia Reino acontecenudár“fini no inísiu” iha serviço ninia mai iha família humana tomak (haree LG 5). Padre sira Igreja nian reflete tiha ona kona-ba natureza komunál missão Maromak nia Povo nian liuhusi triplu nihil sine: «la iha buat ida lahó Bispo» (S. Inácio de Antioquia, Carta ba Trallesianu sira, 2.2), «la iha buat ida lahó conselho hosi Presbítero sira, la iha buat ida lahó consentimento Povo nian» (S. Cipriano di Cartagine, Lettera 14.4). Iha nebé lójika nihil sine nian ida-ne’e rahun, identidade Igreja nian sai nakukun no ninia missão hetan inibisaun.
  1. Compromisso atu promove participação ho baze iha co-responsabilidade diferensiada tama iha enkuadramentu ekleziolójiku ida-ne’e. Membro comunidade ida-idak tenke hetan respeito, hodi valoriza ninia abilidade no don sira haree ba decisão nebé fahe. Precisa forma sira mediação institusionál nian nebé articulado liu ka menus liu depende ba comunidade nia medida. Lei atuál prevee ona órgaun participação sira iha nível oioin, nebé documento ne’e sei aborda tuir mai.
  1. Atu fasilita nia funcionamento, reflexão ida kona-ba articulação processo foti decisão nian parese apropriado. Ida ikus ne’e normalmente inclui faze elaboraçãoka instrusaun nian “liuhosi serviço comum discernimento , consulta no kooperação nian” (CTI, n. 69), nebé informa no apoia foti decisão tuirmai, nebé responsabilidade autoridade kompetente nian. Laiha competição ka contraste entre faze rua ne’e, maibé ho sira-nia articulação sira contribui atu garante katak decisão sira nebé foti mak fuan obediénsia nian husi ema hotu ba saida mak Maromak hakarak ba Ninia Igreja. Tanba razão ida-ne’e, precisa promove procedimento sira nebé halo resiprosidade sai efikásia entre Assembleia no ninia prezidente, iha klima ida abertura nian ba Espírito no confiança mútua, hodi buka consenso ida nebé posivelmente unánime. Processo tenke inclui mós faze implementação decisão nian no ninia avaliação , iha nebé função sira sujeito sira nebé envolve dala ida tan articula ho modalidade foun sira.
  1. Iha kazu sira iha nebé lei existente exige ona katak autoridade iha obrigação atu prosede ho consulta molok foti decisão. Autoridade pastorál iha devér atu rona sira nebé participa iha consulta no, konsekuentemente, labele ona atua hanesan la rona sira. Tanba ne’e, sei la desvia hosi resultado consulta nian, bainhira iha akordu, lahó razão ida nebé prevalente no nebé tenke espresa ho apropriado (cf. CIC, can. 127, § 2, 2°; CCEO can. 934, § 2, 3°). Hanesan iha comunidade ida-idak nebé moris tuir justiça, iha Igreja exercisio autoridade nian la consiste iha impozisaun vontade arbiru ida. Iha modu oioin nebé nia exerce, nia sempre iha serviço comunhão nian no aseitação lia-loos Cristo nian, iha nebé no ba nebé Espírito Santo gia ita iha tempo no contexto oioin (haree Jo 14,16).
  1. Iha Igreja sinodál, competência foti decisão Bispo nian, Colégio Episcopal nian no Bispo Roma nian la bele hasai, tanba nia abut iha estrutura ierárkika Igreja nian nebé Cristo harii iha serviço unidade nian no respeito ba diversidade legítima (cf. LG 13). Maibé, la’ós inkondisionál: orientação ida nebé mosu iha processo consultativu nu’udar resultado hosi discernimento nebé loos, liuliu se hala’o hosi órgaun participação sira, labele ignora. Nune’e, contraste ida entre consulta no deliberação la adekuadu: iha Igreja, deliberação mosu ho ema hotu nia tulun, nunca lahó autoridade pastorál nebé deside ho virtude ninia ofísiu. Tanba razão ida-ne’e fórmula rekorrente iha Código Direito Canónico, nebé ko’alia kona-ba voto “consultivo de’it” (tantum consultivum), tenke examina filafali atu halakon posivel ambiguidade sira. Nune’e, parese apropriado atu halo revisãoba legislação canónica iha xave sinodál ida, nebé esklarese tantu distinção no articulação entre consultivo no deliberativu no fó naroman ba responsabilidade sira nebé hola parte iha processo foti decisão iha função oioin.
  1. Atenção ba hahalok nebé ordenado no assumção responsabilidade nebé claro hosi participante sira maka fatór krusiál sira ba processo foti decisão nia fruto iha maneira sira nebé prevee iha ne’e:
  2. depende liuliu ba autoridade atu: define ho claro objetu consulta no deliberação nian, no mós responsável atu foti decisão; identifika sira nebé precisa hetan consulta, inclui tanba razão perísia específico ka envolvimentu iha assunto; garante katak participante hotu-hotu iha asesu efetivu ba informação relevante, nune’e sira bele forma opinião nebé informadu;
  3. sira nebé hato’o sira-nia opinião iha consulta, individualmente ka nudár membro órgaun colegial, asume responsabilidade atu: oferese opinião sinseru no onestu, tuir sira-nia conhecimento no consciencia; respeita confidencialidade husi informação nebé simu; fornese formulação ida nebé claro kona-ba ema ida nia opinião, hodi identifika pontu prinsipál sira, atu nune’e autoridade, karik nia deside oin seluk hosi opinião nebé simu, bele explica oinsá nia considera ona sira iha nia deliberação;
  4. wainhira autoridade kompetente formula tiha decisão, respeita tiha processo consulta no hato’o ho momoos motivu sira ba ida-ne’e, ema hotu-hotu, tanba razão vínculo comunhão nian nebé halibur Batisado sira, exige atu respeita no implementa, maski quando ida-ne’e la corresponde ba sira-nia pontu-de-vista rasik, sein prejuiso ba devér atu participa ho onestidade mós iha faze avaliação Sempre bele halo recurso ba autoridade ida nebé aas liu, tuir dalan sira nebé estabelese ona iha lei.
  1. Implementação sinodál ida nebé loos no rezolutu kona-ba processo sira foti decisão nian sei contribui ba progresso Maromak nia Povo nian iha perspetiva participativa, liuliu liuhosi mediação institusionál sira nebé prevee iha lei canónico, liuliu órgaun sira participação nian. Lahó mudança konkreta sira iha tempo badak, vizaun Igreja sinodál ida nian sei la sai credível no ida-ne’e sei aliena membro sira Maromak nia Povo nian nebé foti força no esperança husi viagem sinodál. Ne’e depende ba Igreja local sira atu buka dalan apropriado sira hodi implementa mudança sira-ne’e.

 

 

Transparência, relatório, avaliação

  1. Foti decisão la conclui processo foti decisão. Tenke acompanha no tuir ho pratica relatório no avaliação nian, iha Espírito transparência nian nebé inspira husi criterio evangélico sira. Fó konta kona-ba ema ida nia serviço ba comunidade pertense ba tradição antigo liu, hahú kedas iha Igreja apostólica. Exemplo ida kona-ba ida-ne’e fó iha capítulo 1. 11 husi Apostolo sira-nia hahalok: bainhira Pedro fila fali ba Jeruzalén hafoin sarani Cornélio, gentio ida, «fiar-na’in sira nebé hetan sirkunsizaun hakribi nia, hodi dehan: ‘Ó bá hasoru ema sira nebé la hetan sirkunsizaun no han hamutuk ho sira!’” (Apostolo sira-nia hahalok 11:2-3). Peter hatán ho istória ida nebé explica razão sira ba nia ação sira.
  1. Liuliu, kona-ba transparência, mosu nesesidade atu fó naroman ba ninia significado hodi liga ba termu lubuk ida hanesan lia-loos, lealdade, klareza, onestidade, integridade, koerénsia, rejeisaun ba opasidade, ipokrizia no ambiguidade, auzénsia motivu ulterior sira. Hanoin hikas beatitude evanjélika sira nebé iha fuan moos (cf. Mt 5,8), mandamentu atu sai “simples hanesan manu-pombu” (Mt 10,16), no apostolo Paulo nia liafuan sira: “ita husik tiha buat sira nebé halo moe, la’ós la’o iha lia-bosok no la bosok Maromak nia liafuan, maibé ita ko’alia lia-loos ba ita-nia an rasik no ho laran-loos; hateke ba Maromak” (2 Cor 4,2). Tanba ne’e, ida-ne’e refere ba atitude báziku ida, nebé iha abut iha Eskritura, envezde ba série procedimento ka ezijénsia administrativu ka gestão nian. Transparência, iha ninia sentido evangélico loos, la compremete respeito ba privasidade no confidencialidade, proteção ba ema sira, sira-nia dignidade no sira-nia direitu sira maski hasoru reklamação indevida sira hosi autoridade sivíl sira. Maibé, buat sira-ne’e hotu nunca bele justifika pratica sira nebé contrario ho Evangelho ka sai pretestu atu evita ka taka ação sira atu kombate buat aat. Iha kualkér kazu, kona-ba segredo confessional nian, “selo sacramental maka indispensavel no laiha podér humano ida maka iha jurisdição, no mós labele reklama ida-ne’e” (Francisco, Discurso ba Participante sira iha Kursu XXX kona-ba Fórum Interno nebé organiza hosi Penitensiário Apostólico, 29 Marsu 2019).
  1. Atitude transparência nian, iha sentido nebé foin hatudu, constitui proteção ida ba confiança no credibilidade nebé Igreja sinodál, atentu ba relação sira, labele halo lahó. Bainhira confiança hetan violação, ema sira nebé fraku liu no vulneravel liu maka sofre consequencia sira. Iha nebé Igreja goza confiança, pratica sira transparência nian, responsabilização no avaliação nian ajuda atu consolida confiança ne’e, no sai elementu ida nebé crítico liután iha nebé Igreja nia credibilidade tenke harii fali. Ida-ne’e importante liuliu iha proteção ba menór no ema vulneravel sira (salvaguarda).
  1. Iha kazu saida de’it, pratica sira-ne’e contribui atu garante Igreja nia fidelidade ba ninia missão. Sira nia falta maka consequencia ida hosi klerikalizmu no iha tempo hanesan alimenta ida-ne’e. Ida-ne’e bazeia ba assumção implicita katak sira nebé iha autoridade iha Igreja la responsabiliza ba sira nia ação no decisão sira, hanesan se sira izoladu hosi ka aas liu hosi restu Povo Maromak nian Transparência no responsabilização labele husu de’it bainhira ko’alia kona-ba abuso seksuál, financeiro no forma sira seluk. Ne’e mós kona-ba estilo moris Pastór sira-nian, planu pastorál sira, métodu evangelização nian no dalan sira nebé Igreja respeita ema nia dignidade, porexemplo kona-ba condição serviço nian iha ninia instituição sira-nia laran.
  1. Se Igreja sinodál hakarak sai acolhido, responsabilização tenke sai pratica padraun iha nivel hotu-hotu. Maibé, sira nebé iha pozisaun autoridade nian iha responsabilidade boot liu kona-ba ida-ne’e no bolu atu hatán ba ida-ne’e ba Maromak no Ninia Povo. Se pratica fó konta ba superiór sira prezerva ona iha sékulu barak nia laran, dimensão responsabilidade nebé autoridade bolu atu fó ba comunidade tenke hetan rekuperação. Instituição no procedimento sira nebé consolida iha experiência vida Consagrada nian (hanesan capítulo sira, vizita canónica sira, nst.) bele sai fonte inspiração ida kona-ba ida-ne’e.
  1. Nesesáriu hanesan mós estrutura no forma sira avaliação regulár nian kona-ba maneira oinsá responsabilidade ministeriál sira ho tipu hotu-hotu exerce. Avaliação la constitui julgamentu kona-ba ema sira: maibé, permite ita atu destaka aspecto pozitivu sira no área sira ba posivel melloria iha ação sira nebé iha responsabilidade ministeriál sira no tulun Igreja atu aprende husi experiência, atu kalibra fali planu ação sira no atu nafatin atentu ba Espírito  Santo nia lian, hodi foka atenção ba resultado sira decisão nian iha relação ho missão.
  1. Aleinde observa buat nebé prevee tiha ona hosi norma canónica sira kona-ba criterio no mekanizmu kontrolu nian, ne’e depende ba Igreja local sira, no liuliu sira-nia agrupamentu sira, atu constroi ho maneira sinodál forma no procedimento efetivu sira ba relatório no avaliação , nebé apropriado ba contexto oioin, hahú hosi kuadru regulatório sivíl, lejítimu abilidade sira no abilidade sira iha sociedade matéria. Iha serviço ida-ne’e, precisa privilejia metodologia sira avaliação participativa nian, hasa’e abilidade sira-nebé, liuliu leigo sira, nebé koñese liu processo relatório no avaliação nian, no opera discernimento  ida kona-ba pratica di’ak sira nebé prezente ona iha sociedade sivíl local, hodi adapta sira ba contexto eclesial  sira. Oinsá processo relatório no avaliação  sira implementa iha nivel local maka parte ida hosi relatório nebé aprezenta iha vizita ad limina sira.
  1. Liuliu, iha forma sira nebé apropriado ba contexto oioin, parese nesesáriu atu garante pelumenus:
  2. funcionamento efetivu hosi Conselho Assunto Económico sira;
  3. envolvimentu efikás Maromak nia Povo nian, liuliu membro sira nebé kompetente liu, iha planeamentu pastorál no económico;
  4. preparação no publikação (nebé apropriado ba contexto local no ho asesibilidade efetiva) relatório financeiro anuál, sertifikadu husi auditór esternu sira to’o iha nebé bele, nebé halo gestão ba patrimóniu no recurso financeiro sira Igreja nian no ninia instituição sira sai transparente;
  5. preparação no publikação relatório anuál ida kona-ba implementação missão nian, nebé inclui mós ilustração ida kona-ba inisiativa sira nebé hala’o iha ámbitu salvaguarda nian (proteção ba menór sira no ema vulneravel sira) no promoção ba asesu leigo sira-nian ba pozisaun sira autoridade nian no sira-nia participação iha processo sira foti decisão nian, hodi específica proporção iha relação ho jéneru;
  6. procedimento sira ba avaliação periódika kona-ba desempenho ministério  no knaar hotu-hotu iha Igreja nia laran.

Ita precisa realiza katak ida-ne’e la’ós compromisso burokrátikunudárfin ida iha nia an rasik, maibé esforço comunicativo ida nebé hatudu nudár ferramenta educativa maka’as ba mudança cultural, nune’e mós permite vizibilidade boot liután ba inisiativa barak nebé iha valór nebé sai responsabilidade Igreja nian no ninia instituição sira, nebé dala barak liu subar nafatin.

 

 

Sinodalidade no Órgaun Participativu sira

  1. Batisado sira-nia participação iha processo sira foti decisão nian, nune’e mós pratica relatório no avaliação nian, acontece liuhosi mediação institusionál, uluknanai órgaun participação sira-nebé lei canónico prevee tiha ona iha nivel Igreja local nian. Iha Igreja Latina sira-ne’e maka: sínodo Diocese nian (cf. CIC, can. 466), conselho presbiterál (cf. CIC, can. 500, § 2), conselho pastorál Diocese nian (cf. CIC, can. 514, § 1), conselho pastorál paróquia nian ((cf. CIC, can. 514), conselho aéreu paróquia nian. s (cf. CIC, can. 493 no 537).Iha Igreja Católica Orientál sira-ne’e maka: Assembleia eparkiál (cf. CCEO, can. 235 ff.), conselho eparkiál ba assunto económico sira (cf. CCEO, can. 262 ff.), conselho presbiterál (CCEO, can. 262 ff.), conselho eparkiál, can. 272 ​​fiff.), conselho paróquia sira (cf. CCEO can. 295). Membro sira halo parte ho baze iha sira-nia knaar eclesial tuir sira-nia responsabilidade sira nebé diferensia iha kapasidade oioin (carisma sira, ministério  sira, experiência ka competência, nst. Organizmu sira-ne’e ida-idak participa iha discernimento  nesesáriu ba anuncio inculturadu Evangelho nian, ba missão comunidade nian iha ninia ambiente rasik no ba sasin nebé nia kompoin Batismo ). Ida-ne’e mós contribui ba processo sira foti decisão nian iha forma sira nebé estabelese ona no constitui área ida ba relatório no avaliação , iha nia turnu atu avalia no konta ba ninia ação rasik. Órgaun participativu sira mak área ida nebé promisór liu ba ação atu nune’e bele implementa lalais matadalan sinodál sira, nebé sei lori ba mudança sira nebé bele persebe lalais.
  1. Igreja sinodál bazeia ba ezisténsia, efisiénsia no efikásia, no la’ós de’it nominál, vitalidade hosi órgaun participativu sira-ne’e, nune’e mós iha sira-nia funcionamento tuir disposição canónica sira ka lisan lejítimu sira no iha respeito ba estatutu no regulamentu sira nebé regula sira. Tanba razão ida-ne’e, sira tenke halo obrigatóriu, hanesan husu iha faze hotu-hotu processo sinodál nian, no bele hala’o tomak sira-nia knaar, la’ós ho modu formál de’it, maibé ho modu nebé apropriado ba contexto local oioin.
  1. Liután, apropriado atu halo intervençãokona-ba órgaun sira-ne’e nia funcionamento, hahú ho adosaun metodologia serviço sinodál ida. Konversa iha Espírito , ho adaptação apropriada sira, bele sai pontu referénsia ida. Tenke fó atenção particular ba métodu sira atu nomeia membro sira. Quando la prevee eleisaun ida, tenke implementa consulta sinodál ida ne ebé espresa ho posivel realidade comunidade nian ka Igreja local nian no autoridade tenke prosede nomeação ho baze iha ninia resultado sira, hodi respeita articulação entre consulta no deliberação ne ebé deskreve iha leten. Precisa mós prevee katak membro sira conselho pastorál diocesano no paróquia nian iha kbiit atu propoin tópiku sira atu hatama iha ajenda, hanesan ho buat nebé acontece ba membro sira conselho presbiterál nian.
  1. Precisa atenção hanesan ba kompozisaun órgaun participação sira, atu nune’e bele encoragia envolvimentu boot liu hosi feto, foin-sa’e sira no sira nebé moris iha condição pobreza ka marginalização nia laran. Aleinde ne’e, esensiál katak organização sira-ne’e inclui ema Batisado sira nebé iha compromisso atu fó sasin ba sira-nia fiar iha realidade baibain moris nian no dinâmica sosiál sira, ho disposição apostólica no misionária nebé rekoñesidu, la’ós de’it ema sira nebé envolve iha organização moris no serviço sira iha comunidade nia laran. Ho maneira ida-ne’e, discernimento eclesial sei hetan beneficio hosi abertura boot liu, abilidade atu analiza realidade no pluralidade perspetiva sira-nian. Bazeia ba nesesidade sira hosi contexto oioin, bele sai apropriado atu prevee participação hosi reprezentante sira hosi Igreja sira seluk no Comunhão Cristã sira, hanesan ho buat nebé acontece iha Assembleia Sinodál, ka hosi reprezentante sira hosi relijião sira seluk nebé prezente iha território. Igreja Local sira no sira-nia agrupamentu sira bele fasil liu indica criterio balu ba kompozisaun órgaun participação nian nebé apropriado ba contexto ida-idak.
  1. Assembleia fó atenção particular ba experiência sira reforma nian no pratica di’ak sira nebé la’o daudaun ona, hanesan kriação rede sira Conselho Pastorál nian iha nivel comunidade bázika sira, paróquia no área sira, to’o conselho pastorál Diocese nian nudár modelu consulta no rona nian, propoin mós atu hala’o Assembleia eclesial sira iha nível hotu-hotu ho regularidade ida, hodi koko atu la limita consulta iha Igreja Católica nia laran, maibé loke-an ba rona contribuição husi Igreja sira seluk no Comunhão Cristã sira no nafatin atenção ba relijião sira iha território.
  1. Assembleia propoin atu Sínodo diocesano no Assembleia eparkiál hetan valór boot liutánnudárórgaun ba consulta regulár husi Bispo kona-ba porsaun Maromak nia Povo nian nebé entrega ba nia,nudárfatin rona nian, oração nian, discernimento nian, liuliu bainhira ko’alia kona-ba hilin sira nebé relevante ba Igreja local nia moris no missão. Sínodo Diocese nian mós bele constitui fórum ida relatório no avaliação nian: Bispo aprezenta ba nia relatório ida kona-ba atividade pastorál iha setór oioin, kona-ba implementação planu pastorál nian, kona-ba simu processo sinodál sira Igreja tomak nian, kona-ba inisiativa sira iha dominio salvaguarda nian, nune’e mós kona-ba administração bem no finansa temporál sira. Nune’e precisa hametin provizaun canónica sira iha assunto ida-ne’e, atu nune’e bele reflete di’ak liután karáter sinodál missionário Igreja local ida-idak nian, ho condição katak Sínodo Diocesenu sira no Assembleia eparkiál sira halibur malu beibeik, la’ós raru demais.

 

Parte IV – Hakail ikan abundante

Conversão ba obrigação sira

 

Maibé discipulo sira seluk mai ho ró ki’ik, hodi dada rede nebé nakonu ho ikan sira […] Tuirmai Simão Pedro sa’e ba ró no dada rede ne’e ba tasi-ibun, nakonu ho ikan boot sira, hamutuk atus ida lima-nulu resin tolu. No maski barak tebes, rede la nacf. era (Jo 21,8,11)

  1. Rede sira nebé soe tuir liafuan husi Ida nebé Moris-Hi’as permite ona atu kaer ikan barak. Ema hotu kolabora hodi dada rede, Peter iha papél espesiál. Iha Evangelho, peska mak ação ida hala’o hamutuk: ema ida-idak iha knaar específico, diferente maibé koordena ho sira seluk nian. Ida-ne’e mak Igreja sinodál, halo husi lasu sira nebé halibur iha comunhão no espaço sira ba variedade Povo ida-idak no cultura ida-idak nian. Iha tempo ida-nebé experiência fatin sira-nebé Igreja metin no peregrino muda daudaun, precisa kuda ho modu foun sira troka don sira-nian no entrelazamentu lasu sira-nian nebé halibur ita, apoia hosi ministério Bispo sira-nian iha comunhão ba malu no ho Bispo Roma nian.

 

Abut no peregrino sira

 

  1. Anuncio Evangelho nian, hamoris hikas fiar iha mane no feto nia fuan, lori ba fundação Igreja ida iha fatin particular ida. Igreja labele compromisso se la tau abut iha território konkretu ida, iha espaço no tempo ida iha-nebé forma experiência fahe encontro nian ho Maromak nebé salva. Dimensão local Igreja nian prezerva diversidade riku expressão sira fiar nian nebé iha abut iha contexto cultural no histórico específico no Igreja sira-nia comunhão manifesta comunhão Fiél sira-nian iha Igreja ida de’it nia laran. Nune’e, conversão sinodál convida ema ida-idak atu habelar espaço fuan rasik nian, “fatin” dahuluk iha-nebé ita-nia relação hotu resoan, ho abut iha relação pesoál ema ida-idak nian ho Cristo Jesus no Ninia Igreja. Ida-ne’e mak fonte no condição ba reforma sinodál ruma kona-ba lasu sira pertensa nian no fatin eclesial sira-nian. Ação pastorál labele limita de’it atu haburas relação sira entre ema sira nebé sente ona iha harmonia ba malu, maibé tenke haburas encontro sira ho mane no feto hotu.
  1. Experiência husi abut tenke hasoru ho mudança sosio-cultural nebé klean nebé modifica hela percepção kona-ba fatin sira. Conceito fatin nian labele ona compreende iha termu heográfico no espasiál de’it, maibé iha ita-nia tempo evoka pertense ba rede relação sira-nian no ba cultura ida nebé nia abut territoriál sira dinámico no fleksivel liu duké uluk. Urbanização maka motor prinsipál ida ba mudança ida-ne’e: ohin loron, ba dala uluk iha istória humana, maioria população mundiál moris iha contexto urbanu sira. Sidade boot sira dala barak hanesan aglomeração humano sira nebé laiha istória no laiha identidade iha nebé ema sira moris hanesan illa sira. Lasu territoriál tradicional sira muda significado, hodi halo baliza sira Paróquia no Diocese sira-nian ladún define. Igreja simu bolun atu moris iha contexto sira-ne’e, hodi harii filafali vida komunitária, fó oin ba realidade anónimu sira no tesi relação fraterna sira. Ba ida-ne’e, aleinde hasa’e estrutura sira nebé adekuadu nafatin, precisa criatividade misionária ida nebé esplora forma foun sira cuidado pastorál nian no identifika dalan konkretu sira cuidado nian. Maibé, loos nafatin katak área rurál sira, nebé balun maka periferia existencial loloos, labele haluha no precisa atenção pastorál espesífika, hanesan mós fatin sira marginalização no exclusão nian.
  1. Ita-nia tempo mós caracteriza ho aumentu iha mobilidade humana, motivadu hosi razão oioin. Refugiado no migrante sira dala barak forma comunidade dinámico, inclui iha sira-nia pratica religiosa, halo fatin nebé sira hela ba sai multicultural. Balun hosi sira mantein ligação besik ho sira nia nação orijen, liuliu tanba mídia dijitál, no hetan dificuldade atu harii relação sira iha nação foun; sira seluk nafatin laiha abut. Até abitante sira hosi fatin imigração nian hetan kestiona hosi bemvindo nebé fó ba sira nebé to’o. Ema hotu experiência impaktu hasoru diversidade iha orijen geográfica, cultural no linguístika no bolu atu harii comunidade intercultural sira. Impaktu hosi fenómenu migratóriu sira iha Igreja sira nia moris labele haluha. Situação Igreja Católica Orientál balun maka emblemátiku iha sentido ida-ne’e, tanba númeru sarani sira nebé aumenta iha diáspora; precisa aproximação foun sira atu mantein ligação sira ho ema ida nia Igreja orijen, no atu kria foun sira, hodi respeita abut espirituál no cultural oioin.
  1. Propagação cultura dijitál, particularmente evidente entre foin-sa’e sira, mós muda profundamente percepção kona-ba espaço no tempo, hodi influensia atividade loroloron nian, comunicação no relação interpesoál sira, inclui fiar. Posibilidade sira nebé rede oferese configura fali relação sira, ligação sira no fronteira sira. Maski ita iha ligação liu duké uluk, dala barak ita experiência solidãono marginalização. Aleinde ne’e, mídia sosiál bele uza hosi interese económico no político sira nebé, hodi manipula ema, habelar ideolojia sira no hamosu polarização agresivu sira. Realidade ida-ne’e hetan ita la preparadu no exige opção atu dedica recurso sira atu nune’e ambiente dijitál sai fatin profétiku ida missão no proclamação nian. Igreja local sira tenke encoragia, apoia no acompanha sira nebé envolve iha missão iha ambiente dijitál. Comunidade no grupo dijitál sarani sira, liuliu entre foin-sa’e sira, simu mós bolun atu reflete kona-ba oinsá sira kria lasu sira pertensa nian, promove encontro no diálogo, oferese formação ba maluk sira, dezenvolve modu sinodál atu sai Igreja. Rede nebé halo hosi ligação sira, oferese oportunidade foun sira atu experiência di’ak liután dimensão sinodál Igreja nian.
  1. Desenvolvimento sosiál no cultural sira-ne’e husu ba Igreja atu hanoin filafali ninia dimensão “local” nia significado no kestiona ninia forma organizasionál sira, atu bele serve di’ak liután ninia missão. Enquanto reconhece valór atu iha abut iha contexto jeográfiku no cultural konkretu sira, esensiál atu compreende “fatin” nu’udar realidade histórico iha nebé experiência humana hetan forma. Iha ne’ebá, iha rede relação sira-nian nebé harii iha ne’ebá, mak Igreja simu bolun atu esprime ninia sacramentalidade (haree LG 1) no hala’o ninia missão.
  1. Relação entre fatin no espaço sujere mós reflexão ida kona-ba Igreja nudár“uma”. Bainhira la haree hanesan fatin ida nebé taka, la asesivel atu defende ho kustu hotu-hotu, imagem uma nian evoka posibilidade ba bemvindo, ospitalidade no inkluzaun. Kriação rasik maka uma comum, iha nebé membro sira hosi família humana ida de’it moris hamutuk ho criatura sira seluk. Ita-nia compromissosu, nebé hetan apoio husi Espírito , mak atu asegura katak Igreja hetan percepçãonudáruma nebé acolhido, sacramento encontro no salvação nian, eskola comunhão nian ba Maromak nia oan-mane no oan-feto sira hotu Igreja mós Maromak nia Povo iha viagem ida ho Cristo, iha nebé ema ida-idak simu bolun atu sai peregrino esperança nian. Pratica tradicional peregrinação sira nian maka sinál ida ba ida-ne’e. Piedade populár maka fatin ida hosi Igreja sinodál misionária nian.
  1. Igreja local, nebé compreende nudár Diocese ka Euparquia, mak ambiente fundamentál iha-nebé comunhão Batisado sira-nian iha Cristo manifesta iha dalan nakonu liu. Iha ne’ebá comunidade halibur iha celebração Eucaristia nebé prezide husi Bispo. Igreja local ida-idak iha estrutura internál no, iha tempo hanesan, iha relação ho Igreja local sira seluk.
  1. Articulação prinsipál ida Igreja local nian nebé istória fó mai ita mak Paróquia. Comunidade paróquia nian, nebé halibur malu iha celebração Eucaristia nian, mak fatin previligiado relação nian, acolhimento nian, discernimento no missão nian. Mudança sira iha conceção no maneira atu experiência relação ho teritório exige ita atu compreende filafali ninia configuração. Saida maka caracteriza ida-ne’e maka ida-ne’e hanesan proposta comunidade nian ida iha baze la’ós eletivu. Ema sira ho geração, profissão, orijen geográfica, klase sosiál no condição moris oioin halibur iha ne’ebá. Atu hatán ba nesesidade foun sira missão nian, bolu atu loke an ba forma foun sira ação pastorál nian nebé considera mobilidade ema nian no “território existencial” iha-nebé sira-nia moris dezenvolve. Hodi promove Iniciação Cristã liuliu no oferese acompanhamento no formação, sei bele apoia ema sira iha etapa oioin moris nian no iha realização sira-nia missão iha mundo. Nune’e sei mosu claro liután katak Paróquia la sentra iha nia an rasik, maibé orienta ba missão no bolu atu apoia empenho ema barak nian nebé ho modu oioin moris no sasin sira-nia fiar iha sira-nia profissão no iha atividade sosiál, cultural no política. Iha região barak mundo nian, comunidade sarani kiik ka comunidade eclesial bázika sira mak terrenu iha-ne ebé relação intensa sira prosimidade no resiprosidade nian bele buras, hodi oferese oportunidade atu experimenta concretamente sinodalidade.
  1. Ita reconhece abilidade Instituto sira Vida Consagrada nian, Sociedade sira Vida Apostólica nian, nune’e mós Associação sira, Movimento sira no Comunidade foun sira, atu tau abut iha território no iha tempo hanesan liga fatin no área oioin, maski iha nivel nasionál ka internasionál. Dala barak mak sira-nia ação, hamutuk ho indivíduu barak no grupo informál sira-nian, mak lori Evangelho ba fatin oioin liu: ospitál sira, prisão sira, uma ba ferik-katuas sira, centro acolhimento ba migrante sira, menór sira, marginalizado sira no vítima sira violénsia nian; fatin educacional no formação sira, eskola no universidade sira, iha-nebé foin-sa’e sira no família sira hasoru malu; fatin sira cultura nian, política nian no desenvolvimento humano integrál iha-nebé imajina no harii dalan foun sira moris hamutuk nian. Ita mós hateke ho agradecimento ba mosteiru sira, fatin konvocaçãono discernimento nian, profesia sira “liu” ida nian nebé preokupa Igreja tomak no gia nia dalan. Responsabilidade espesífika Bispo diocesano ka eparkiál nian atu anima multiplisidade ida-ne’e no haburas lasu sira unidade nian. Instituto no grupo sira simu bolun atu atua iha sinergia ho Igreja local, participa iha dinamismo sinodalidade nian.
  1. Mesmo valorização ba fatin “intermédiu” sira entre Igreja local no Igreja universál – hanesan Inspetoria ekleziástiku no agrupamentu sira Igreja nian iha baze nasionál ka kontinentál – bele haburas prezensa signifikativa liután Igreja nian iha fatin sira ita-nia tempo nian. Mobilidade nebé aumenta no interligação sira ohin loron nian halo fronteira sira entre Igreja sira sai fluido no dala barak exige ita atu hanoin no atua iha “território sosiocultural nebé luan” nia laran, iha nebé, exclui forma hotu-hotu “particularizmu falsu nian”, vida sarani “konforme ho jéniu no natureza cultura ida-idak nian” (AG 22).

Troka Dom

  1. La’o hamutuk iha fatin oioinnudárdiscipulo Jesus nian iha diversidade carisma no ministério sira-nian, nune’e mós iha troka don sira entre Igreja sira, mak sinál efikáz prezensa domin no misericordia Maromak nian iha Cristo nebé acompanha, apoia no dirije, iha iis Espírito Santo nian, umanidade nia viagem ba Reino. Troka prezente sira envolve dimensão hotu Igreja nia moris nian. Constituidu iha CristonudárMaromak nia Povo husi Povo hotu-hotu rai nian no dinâmicamente articulado iha comunhão Igreja local sira-nian, husi sira-nia agrupamentu sira, husi Igreja sui iuris sira iha Igreja ida de’it no Católica nia laran, nia moris ninia missão hodi promove no simu “rikusoin, recurso no forma moris hotu-hotu Povo sira-nian iha buat nebé di’ak iha sira hodi simu no consolida sira” 13). Exortaçãoapostolo Pedro nian – “nu’udar administradór di’ak Maromak nia grasa oioin nian, uza prezente nebé imi simu atu serbí malu” (1Pt 4,10) – concerteza bele aplika ba Igreja local ida-idak. Exemplo paradigmático no inspiradór ida hosi troka don sira-ne’e, nebé ohin loron exige atu moris no vizita filafali ho cuidado particular tanba sirkunstánsia istórika sira nebé muda no urgente, maka entre Igreja sira tradição Latina nian no Igreja Católica Orientál sira. Horizonte signficativo ida novidade no esperança nian iha nebé forma sira troka prezente sira nian, buka bem comum no compromisso koordenado ba questão sosiál sira ho relevánsia globál bele realiza maka saida maka mosu daudaun, porexemplo, iha área geográfica supranasionál no intercultural boot sira hanesan Amazónia, bacias hidrograficas Congo, Tasi Mediteráneo.
  1. Igreja, iha nivel local no iha ninia unidade Católica, aprezenta an nuudar rede relação sira-nian ne ebé sirkula no promove profesia kona-ba cultura encontro nian, kona-ba justiça sosiál, kona-ba inkluzaun grupo marjinál sira-nian, kona-ba fraternidade entre Povo sira, kona-ba cuidado ba uma comum. Exercisio konkretu profesia ida-ne’e nian exige katak Igreja ida-idak nia di’ak fahe iha Espírito solidariedade nian, lahó paternalizmu no bem-estar, ho respeito ba identidade oioin no iha promoção resiprosidade saudavel ida, ho compromisso – bainhira precisa – atu kura kanek sira memória nian no atu hala’o dalan sira rekonsiliação nian. Troka prezente sira no fahe recurso sira entre Igreja local sira iha região oioin haburas Igreja nia unidade, hodi kria lasu sira entre comunidade sarani sira nebé envolve. Precisa foka ba condição sira atu garante atu nune’e Presbítero sira nebé mai tulun Igreja sira ho falta kleru nian, la’ós de’it remedio funcional ida, maibé recurso ida ba crescimento Igreja nian nebé haruka sira no ida nebé simu sira. Nune’e mós, ita tenke garante katak ajuda economica la dejenera ba bem-estar, maibé promove solidariedade evanjélika no jere ho forma transparente no konfiável.
  1. Troka prezente sira mós iha significado krusiál iha viagem ba unidade nakonu no visível entre Igreja no Comunhão sarani sira hotu no, liután, reprezenta sinál efikáz unidade ne’e nian, iha fiar no iha Cristo nia domin, nebé promove credibilidade no impaktu missão sarani nian (cf. Jo 17,21). Saun João Paulo II aplika expressão ida-ne’e ba diálogo ekuméniku: «Diálogo la’ós de’it troka ideia sira. Iha dalan ruma sempre hanesan “troka prezente sira”» (UUS 28). Iha compromisso atu enkarna Evangelho ida de’it iha diversidade contexto cultural sira, sirkunstánsia istórika no desafio sosiál sira mak tradição sarani oioin, rona Maromak nia Liafuan no Espírito Santo nia lian, hamosu iha sékulu barak nia laran fuan barak santidade nian, caridade nian, espiritualidade nian, teologia nian, no solidariedade nian iha nivel sosiál no cultural. Tempo to’o ona atu hafolin rikusoin folin-boot sira-ne’e: ho laran-luak, ho sinseridade, lahó prejuiso, ho agradecimento ba Na’i, ho abertura mútua, hodi fó sira ba malu lahó prezume katak sira mak ita-nia propriedade eskluziva. Exemplo husi santo sira no sasin sira fiar nian husi Igreja no Comunhão Cristã sira seluk mós nudárprezente ida nebé ita bele simu hodi hatama sira-nia memória iha ita-nia calendario litúrgico, liuliu mártir sira.
  1. Iha Documento kona-ba Fraternidade Humana ba Dame Mundiál no Moris Hamutuk, nebé asina husi Amu-Papa Francisco no Grande Imam Al-Azhar Ahmed Al-Tayyeb iha Abu Dhabi iha 4 Fevereiru 2019, declara vontade atu “adopta cultura diálogo nian nudár dalan, colaboração comum, nudár métodu condução mútua, nudár criterio no condução mútua”. Ida-ne’e la’ós aspiração dezeju nian ka aspecto opsionál ida iha viagem Maromak nia Povo nian iha istória ohin loron nian. Iha dalan ida-ne’e, Igreja sinodál ida comprometido atu la’o, iha fatin oioin iha-nebé nia moris, ho sarani sira relijião seluk nian no ho ema sira ho konviksaun seluk, hodi fahe ho livre ksolok Evangelho nian no simu ho agradecimento sira ida-idak nia don sira: atu harii hamutuk, nudár maun-alin no biin-alin sira hotu, iha Espírito troka malu nian no tulun malu nian (GS 40), frazidade no dame diálogo ita-boot. Iha região balu, comunidade bairru ki’ik sira, iha nebé ema hasoru malu la haree ba afiliação religiosa, oferese ambiente ida nebé favoravel ba diálogo tolu: moris nian, ação nian, no oração nian.

 

 

Ligação sira ba Unidade: Conferência Episcopal sira no Assembleia Eclesial  sira

 

  1. Horizonte comunhão nian iha troka don sira mak criterio inspiradór relação sira-nian entre Igreja sira. Nia combina atenção ba lasu sira nebé forma unidade Igreja tomak nian ho reconhecimento no apresiação ba particularidade sira nebé liga ba contexto iha-nebé Igreja local ida-idak moris, ho ninia istória no tradição. Adosaun estilo sinodál nian permite Igreja sira atu la’o ho ritmo oioin. Diferença sira iha ritmo bele valoriza hanesan expressão ida hosi diversidade legítima no hanesan oportunidade ida ba troka prezente sira no enrikesimentu mútuo. Horizonte comum ida-ne’e precisa discernimento , identifika no promove estrutura no pratica konkreta sira atu sai Igreja sinodál iha missão.
  1. Conferência Episcopal sira esprime no implementa Bispo sira-nia kolejialidade atu haburas comunhão entre Igreja sira no hatán ho efetivu liután ba nesesidade sira vida pastorál nian. Sira mak ferramenta fundamentál atu kria lasu sira, fahe experiência no pratica di’ak sira entre Igreja sira, adapta moris sarani no expressão fiar nian ba cultura oioin. Sira mós iha knaar importante iha desenvolvimento sinodalidade nian, ho envolvimentu Povo tomak Maromak nian Ho baze iha buat ne ebé mosu iha processo sinodál nia laran, propoin:
  2. atu halibur reflexão nia fuan sira kona-ba estatutu teologico no jurídiku Conferência Episcopal sira-nian;
  3. atu específica ámbitu competência doutrinál no dixiplinár Conferência Episcopal sira-nian. La compremete autoridade Bispo nian iha Igreja nebé entrega ba nia ka tau iha risco Igreja nia unidade no catolicidade, exercisio colegial competência ida-ne’e nian bele haburas ensinu autêntico fiar ida-ne’e nian iha dalan adekuadu no inculturadu iha contexto oioin, hodi identifika litúrgico apropriado, teologico, expressão espirituál no pastorál. AG 22);
  4. hakat ba avaliação ida kona-ba experiência kona-ba funcionamento loloos Conferência Episcopal sira-nian, kona-ba relação sira entre episcopado sira no ho Santa Sé, atu bele identifika reforma konkreta sira nebé atu hala’o. Vizita sira ad limina Apostolorum nian bele sai okaziaun ida nebé di’ak ba avaliação  hanesan ne’e;
  5. garante katak Diocese hotu-hotu halo parte Inspetoria ekleziástika ida no Conferência Episcopal ida (haree CD 40);
  6. atu específica ligação eclesial nebé decisão sira nebé foti hosi Conferência Episcopal ida hamosu, ho respeito ba nia Diocese rasik, ba Bispo ida-idak nebé participa iha decisão sira-ne’e;
  1. Iha processo sinodál, Assembleia eclesial kontinentál hitu, nebé hala’o iha inísiu tinan 2023, reprezenta inovação signifikativa ida no sai hanesan legadu ida nebé tenke valorizanudárdalan efetivu atu implementa ensinu konsiliár kona-ba valór “território sosiocultural boot ida-idak nian” iha buka atu hetan “profundidade liután área moris Cristã nian” 22). Sei precisa esklarese di’ak liután ninia estatutu teologico no canónico, nune’e mós agrupamentu kontinentál sira Conferência Episcopal nian, atu bele aproveita ninia potensiál ba desenvolvimento liután Igreja sinodál ida. Ida-ne’e liuliu responsabilidade Prezidente sira hosi agrupamentu kontinentál sira Conferência Episcopal nian atu encoragia no apoia continuação experiência ida-ne’e nian.
  1. Iha Assembleia eclesial sira (rejionál, nasionál, kontinentál) membro sira, nebé esprime no reprezenta variedade Maromak nia Povo nian (inclui Bispo sira), participa iha discernimento nebé sei permite Bispo sira, kolejialmente, atu hola decisão sira nebé sira vinkula hosi ministério  nebé entrega ba sira. Experiência ida-ne’e hatudu oinsá sinodalidade permite atu articula concretamente ema hotu nia envolvimentu (Maromak nia Povo santo) no balun nia ministério  (colégio  Bispo sira-nian) iha processo foti decisão relaciona ho missão Igreja nian. Propoin katak discernimento  bele inclui, iha forma sira nebé apropriado ba diversidade contexto sira-nian, espaço sira ba rona no diálogo ho sarani sira seluk, reprezentante sira relijião seluk nian, instituição públika sira, organização sociedade sivíl nian no sociedade tomak.
  1. Tanba situação sosiál no política particular, Conferência Episcopal balu iha dificuldade atu participa iha Assembleia kontinentál sira ka órgaun eclesial supranasionál sira. Sei sai responsabilidade Santa Sé nian atu tulun Conferência Episcopal sira-ne’e, promove diálogo no confiança mútua ho Estadu sira, atu nune’e sira hetan oportunidade atu tama iha relação ho Conferência Episcopal sira seluk, ho hanoin atu troka prezente sira.
  1. Atu alkansa «‘desentralização’ ida nebé saudavel» (EG 16) no inculturação fiar nian nebé efikás, precisa la’ós de’it atu reconhece knaar Conferência Episcopal sira-nian, maibé mós atu avalia filafali instituição Concilio particular sira-nian, tantu provinsiál no plenáriu, nebé sira-nia celebração periódika sainudárobrigação ba parte boot ida iha istória nebé prevee iha lei sistema legál Latino (cf. CIC bele. 439-446). Sira tenke convoca periodikamente. Procedimento ba reconhecimento konkluzaun sira hosi Concilio particular sira hosi Santa Sé (recognitio) tenke hetan reforma, hodi encoragia sira-nia publikação oportuna, hodi indica limite tempo sira nebé precisa ka, iha kazu assunto sira nebé puramente pastorál ka dixiplinár (la’ós kona-ba diretamente questão sira kona-ba fiar, morál ka disciplina sacramental), hodi introdús presunção jurídica, equivalente ba consentimento tasídiu.

Bispo Roma nia serviço

  1. Processo sinodál mós tulun atu vizita filafali iha sinodalidade nia naroman dalan sira atu exerce ministério Bispo Roma nian. Sinodalidade, defato, sinfónikamente articula dimensão comunidade (“hotu-hotu”), colegial (“balun”) no pesoál (“ida”) Igreja ida-idak nian no Igreja tomak nian. Husi perspetiva ida-ne’e, ministério petrinu Amu-Papa nian inerente iha dinâmica sinodál, hanesan mós aspecto komunitáriu, nebé inclui Maromak nia Povo tomak, no dimensão colegial ministério episcopal nian (haree CTI, n. 64).
  1. Nune’e ita bele compreende significado afirmação konsiliár nian nebé tuir nebé «iha comunhão eclesial existe lejítimu Igreja particular sira, nebé goza sira-nia tradição rasik, lahó prejuiso ba primazia kadeira Pedro nian nebé prezide comunhão universál caridade nian, garante diversidade legítima no iha tempo hanesan la’ós de’it prejudika rasidade (GL 13). Bispo Roma nian, prinsípiu no fundamentu unidade Igreja nian (haree LG 23), mak garante sinodalidade nian: nia mak convoca Igreja iha Sínodo, prezide no confirma ninia resultado sira nudár susesór Pedro nian, nia iha papél único atu salvaguarda depósito fiar no morál nian, hodi garante katak processo sinodál sira fó fuan ba unidade no sasin. Hamutuk ho Bispo Roma nian, Colégio Bispo sira-nian iha papél ida nebé labele troka hodi tau matan ba Igreja tomak (haree LG 22-23) no hodi promove sinodalidade iha Igreja local sira hotu.

132.nudárgarante ba unidade iha diversidade, Bispo Roma nian garante salvaguarda ba identidade Igreja Católica Orientál sira-nian, ho respeito ba sira-nia tradição teologica, canónica, litúrjika, espirituál no pastorál nebé iha sékulu barak. Igreja sira-ne’e ekipadu ho sira-nia estrutura sinodál deliberativa rasik: Sínodo Bispo sira-nian Igreja Patriarcál no Igreja Arquiepiscopal Boot (haree CCEO c. 102 ff., 152), Conselho Inspetoria (haree CCEO can. 137), Conselho hierarquia sira-nian (haree CCEO c. 15, 15, no finál, Assembleia sira Hierarquia nian hosi Igreja oioin sui iuris (haree CCEO can. 322) nudár sui iuris Igreja sira iha comunhão tomak ho Bispo Roma nian, sira mantein sira-nia identidade orientál no sira-nia autonomia. Iha kuadru sinodalidade nian, apropriado vizita filafali istória hamutuk hodi kura kanek pasadu nian no haklean modu sira atu moris comunhão, ne ebé implika mós adaptação ida iha relação sira entre Igreja Católica Orientál sira no Cúria Romana. Relação sira entre Igreja Latina no Igreja Católica Orientál sira tenke caracteriza ho troka don sira, colaboraçãono enrikesimentu mútuo.

  1. Atu aumenta relação sira-ne’e, Assembleia Sinodál propoin atu harii Conselho Patriarka sira-nian, ArseBispo Boot sira-nian no Metropolitanu sira Igreja Católica Orientál nian nebé Amu-Papa prezide, nebé sei sai expressão sinodalidade nian no instrumentu atu promove comunhão no partilha patrimonio litúrgico, teologico, canónico no espirituál. Ézodu hosi fiar-na’in orientál barak ba região sira rituál Latino nian iha risco atu compremete sira nia identidade. Atu rezolve situação ida-ne’e, sei precisa dezenvolve ferramenta no norma sira hodi hametin másimu colaboração entre Igreja Latina no Igreja Católica Orientál sira. Assembleia Sinodál recomenda diálogo sincero no colaboração fraterna entre Bispo latino no orientál sira, atu garante asisténsia pastorál di’ak liután ba sarani orientál sira lahó amlulik sira ritu rasik nian no garante, ho autonomia devida, Bispo orientál sira-nia envolvimento iha Conferência Episcopal sira. Ikusmai nia propoin atu Santo Padre convoca Sínodo Espesiál ida atu promove consolidação no moris-hi’as Igreja Católica Orientál sira-nian.
  1. Reflexão kona-ba exercisio ministério Petrinu nian iha modu sinodál tenke hala’o iha perspetiva ‘desentralização’ saudavel ida nian” (EG 16), nebé Amu-Papa Francisco husu no Conferência Episcopal barak husu. Iha formulação nebé fó iha Constituição Apostólica Praedicate Evangelium, ne’e envolve “husik ba Pastor sira-nia competência atu rezolve, iha exercisio sira-nia ‘knaar loloos nudár mestre’ no Pastór sira, questão sira nebé sira hatene didi’ak no nebé la kona unidade doutrina nian, disciplina no comunhão Igreja nian nebé sempre hamutuk ho expressão husi mistério comunhão específico ne’ebá nebé maka Igreja” (PE II, 2). Atu continua iha diresaun ida-ne’e, ema bele identifika liuhosi estudo teologico no canónico ida nebé maka importante sira tenke rezerva ba Amu-Papa (reservatio papalis) no nebé maka bele fó fila fali ba Bispo sira iha sira nia Igreja ka agrupamentu Igreja sira-nian, tuir Motu Proprio Competentias quasdam decernere (15 Fevereiru 2022) foin lalais ne’e. Defato, atribui «competência balu, kona-ba disposição sira Código nian nebé hakarak garante unidade disciplina Igreja nian iha ninia totalidade, ba podér executivo Igreja sira-nian no instituição eclesial local sira-nian» ho baze iha «dinâmica eclesial  comunhão nian» (prefácio). Mesmo esbosu legislação canónica hosi sira nebé iha knaar no autoridade iha Igreja tenke iha estilo sinodál no maduro nu’udar fuan discernimento  eclesial  nian.
  1. Constituição Apostólica Praedicate Evangelium configura ona serviço Cúria Romana nian iha sentido sinodál no missionário, hodi insisti iha fato katak nia «la koloka an entre Amu-Papa no Bispo sira, maibé koloka an iha sira na’in rua nia serviço tuir modalidade sira nebé loos ba natureza ida-idak nian» (IPE). Ninia implementação tenke promove colaboração boot liután entre Dicasterio sira no encoragia rona ba Igreja local sira. Molok atu publika documento normativu importante sira, Dicasterio sira hetan encoragiamentu atu hahú consulta ida ba Conferência Episcopal sira no órgaun correspondente sira Igreja Católica Orientál sira-nian. Iha lójika transparência no responsabilização nian, nebé trasa iha leten, forma sira avaliação periódika nian ba serviço Cúria nian bele prevee. Avaliação ida-ne’e, husi perspetiva misionária sinodál, bele preokupa mós Reprezentante Pontifísiu sira. Vizita sira ad limina Apostolorum mak pontu aas liu iha relação Pastór sira Igreja local sira-nian ho Bispo Roma nian no ho ninia kolaboradór sira nebé besik liu iha Cúria Romana. Bispo barak hakarak haree dalan nebé sira hala’o hetan revizaun, atu nune’e bele halo sira sai oportunidade sira ba interkámbiu nakloke no rona malu. Importante ba Igreja nia di’ak atu haburas compreensão mútua no lasu comunhão nian entre membro sira Colégio  Kardeál sira-nian, hodi considera sira-nia diversidade orijen no cultura nian. Sinodalidade tenke inspira sira-nia colaboraçãoiha ministério  Petrinu no sira-nia discernimento  colegial iha Konsistória ordinária no estraordinária.
  1. Entre fatin sira atu pratika sinodalidade no kolejialidade iha nivel Igreja nian tomak, concerteza destaka Sínodo Bispo sira-nian, ne ebé Constituição Apostólica Episcopalis communio transforma ona husi akontesimentu dala ida de it ba processo eclesial . Estabelese hosi Saun Paulo VI nu’udar Assembleia Bispo sira-nian nebé convoca atu participa, liuhosi conselho, iha solisitude Pontífise Romanu nian ba Igreja tomak, agora, iha forma processo ida iha faze sira, expressão no instrumentu ida hosi relação constitutiva entre Maromak nia Povo tomak, Colégio Bispo sira-nian no Amu-Papa. loja Roma nian participa tomak iha processo sinodál, ida-idak tuir ninia função rasik. Participação ida-ne’e manifesta husi Assembleia Sinodál nebé halibur hale’u Amu-Papa, nebé, iha ninia kompozisaun, hatudu Igreja nia catolicidade. Liuliu, hanesan Papa Francisco explica, kompozisaun ba XVI Assembleia Geral Ordinária ida-ne’e “liu fali fato kontinjente ida”. Nia espresa modu ida atu exerce ministério episcopal nebé consistente ho Tradição moris Igreja sira-nian no ho hanorin Concilio Vaticano II nian” (Intervençãoiha Congregação Geral Dahuluk Sessão Daruak nian XVI Assembleia Geral Ordinária Sínodo Bispo sira-nian, 2 Outubru 2024). Sínodo Bispo sira-nian, hodi mantein nia natureza episcopal, haree ona no sei bele haree iha futuru iha participação membro sira seluk Povo Maromak nian «forma nebé exercisio autoridade episcopal nian bolu atu asume iha Igreja ida nebé konxiente atu sai constitutivamente relasionál no tanba ne’e sinodál» (ibid.) ba missão. Hodi aprofunda identidade Sínodo Bispo sira-nian, esensiál atu iha processo sinodál no iha Assembleia sira articulação entre ema hotu nia envolvimentu (Maromak nia Povo santo), balun nia ministério  (Colégio  Bispo sira-nian) no prezidénsia ida nian (Pedro nia susesór) mosu no concretamente realiza.
  1. Entre ai-fuan sira nebé signficativo liu Sínodo 2021-2024 nian maka intensidade impulso ecumênico nian. Nesesidade atu hetan «forma ida atu exerce Primazia nebé […] nakloke ba situação foun ida» (UUS 95) mak desafio fundamentál tantu ba Igreja sinodál misionária no ba unidade sarani. Sínodo simu ho laran-haksolok publikação foin lalais ne’e kona-ba Dicasterio ba Promoção Unidade Cristã Bispo Roma nian. Primazia no sinodalidade iha diálogo ecumênicosira no iha resposta sira ba ensíklika “Ut unum sint”, nebé oferese ideia sira ba estudo liután. Documento ne’e hatudu katak promove unidade sarani mak aspecto esensiál ida husi ministério Bispo Roma nian no katak viagem ecumenica haburas ona compreensão kle’an liu kona-ba ne’e. Proposta konkreta sira nebé nia kontein kona-ba leitura filafali ka komentáriu ofisiál ida kona-ba definição dogmática sira Concilio Vaticano I nian kona-ba primazia, distinção claro liu entre responsabilidade oioin Amu-Papa nian, promoção sinodalidade nian no buka modelu unidade ida nebé bazeia iha eclesiologia comunhão nian, oferese perspetiva prometedora sira ba viagem ecumenical. Assembleia Sinodál hein katak documento ida-ne’e sai nudár baze ba reflexão kle’an liután ho sarani sira seluk, “claro katak hamutuk”, kona-ba exercisio ministério unidade Bispo Roma nian nudár“serviço domin nian nebé reconhece ida-idak” (UUS 95).
  1. Rikusoin nebé reprezenta husi participação delegado fraternu sira husi Igreja no Comunhão sarani sira seluk iha Assembleia Sinodál convida ita atu fó atenção liután ba ita-nia parseiru ecumênicosira-nia pratica sinodál sira, tantu iha Lorosa’e no iha Oeste. Diálogo ecumênicoesensiál atu dezenvolve compreensão kona-ba sinodalidade no unidade Igreja nian. Nia dudu ita atu imajina pratica sinodál ecumenica sira, to’o forma sira consulta no discernimento nian kona-ba questão sira interese fahe no urgente nian, hanesan celebração Sínodo ecumênicoida kona-ba evangelização. Ida-ne’e mós convida ita atu fó konta ba malu kona-ba sé ita, saida maka ita halo, no saida maka ita hanorin. Iha posibilidade ida-ne’e nia hun mak fato katak ita hamutuk iha Batismo ida de’it, husi nebé suli identidade Maromak nia Povo no dinamismo comunhão, participação no missão nian.
  1. Tinan Jubileu 2025 marka mós aniversáriu Concilio Ecumênicodahuluk nian, iha-nebé Símbolo fiar nian nebé halibur sarani hotu formula iha modu sinodál. Preparação no komemoraçãohamutuk tinan 1700 Concilio Niceia nian tenke sai okaziaun ida atu hakle’an no confessa hamutuk fiar kristolójiku no tau iha pratica forma sira sinodalidade nian entre sarani sira tradição hotu nian. Sei sai mós oportunidade ida atu lansa inisiativa brani sira ba data comum Páscoa nian, atu nune’e bele selebra Na’i nia moris-hi’as iha loron hanesan, hanesan providensiálmente sei acontece iha tinan 2025, no nune’e fó força misionária boot liután ba anuncio kona-ba Nia nebé mak moris no salvação mundo tomak nian.

 

 

Parte V – “Ha’u mós haruka Ita-boot”

Forma Povo ida husi discipulo missionário sira

 

Jesus dehan tan ba sira: “Dame hela ho imi.nudárAman haruka Ha’u mai, nune’e mós Ha’u haruka imi”. Dehan tiha ida ne’e, Nia huu iis ba sira hodi dehan ba sira: “Simu Espírito Santo” (Jo 20,21-22).

  1. Iha kalan Páscoa nian, Cristo fó ba nia discipulo sira prezente messiánico Ninia dame nian no halo sira sai participante iha Ninia missão. Ninia dame maka plenitude ser nian, harmonia ho Maromak, ho maun-alin sira, no ho kriação; missão mak fó sai Maromak nia Reino, hodi oferese ba ema ida-idak, lahó exesaun, Aman nia misericordia no domin. Jestu delikadu nebé acompanha liafuan sira Ida-nebé Moris-Hi’as nian hanoin fali saida mak Maromak halo iha inísiu. Agora, iha Cenacle, ho Espírito nia iis hahú kriação foun: moris discipulo missionário sira-nian.
  1. Atu Maromak nia Povo santo bele fó sasin ba ksolok hotu Evangelho nian, buras iha pratica sinodalidade nian, sira precisa formação adekuada: uluknanai iha Maromak nia oan-mane no oan-feto sira-nia liberdade hodi tuir JesusCristo, kontempla iha oraçãono reconhece iha kiak sira. Sinodalidade, defato, implika consciencia vokasionál no misionária kle’an, fonte ba estilo renovadu iha relação eclesial sira, ba dinâmica participativa foun no discernimento eclesial , no ba cultura avaliação  nian, nebé labele estabelese lahó acompanhamento processo formativu alvu sira-nian. Formação iha estilo sinodál Igreja nian sei promove consciencia katak don sira ne ebé simu iha Batismo  mak talentu sira atu halo sai fekundu ba ema hotu nia di ak: labele subar ka husik inativu.
  1. Formação discipulo missionário sira hahú ho Iniciação Cristã no abut metin iha nia. Iha ita ida-idak nia istória iha encontro ho ema barak no grupo ka comunidade ki’ik sira nebé contribui ona atu introdús ita ba relação ho Na’i no ba comunhão Igreja nian: inan-aman no membro família sira, padriñu no madrinha sira, katekista no edukadór sira, animadór litúrgico sira no traballadór sira iha kampu caridade nian, Diákonu sira, Presbipu no Bispo rasik. Dalaruma, bainhira processo Iniciação remata, ligação ho comunidade sai fraku no formação neglijénsia. Maibé, sai discipulo missionário Na’i nian la’ós objetivu ida nebé atinji dala ida de’it. Implika conversão kontínua, crescimento iha domin «to’o ita to’o iha sasukat plenitude Cristo nian» (Ef 4,13) no abertura ba don sira Espírito nian ba sasin moris no ksolok fiar nian. Tanba razão ida-ne’e importante atu deskobre filafali oinsá celebração Eucaristia domingu nian forma sarani sira: «Ita-nia formação nia plenitude mak konformação ba Cristo […]: la’ós processo mentál, abstratu, maibé sai Nia» (DD 41). Ba Fiar-na’in barak, Eucaristia domingu nian mak sira-nia kontaktu único ho Igreja: tau matan ba ninia celebração ho modu di’ak liu, ho atenção particular ba omilia no ba “participação ativa” (SC 14) hotu-hotu nian, mak desizivu ba sinodalidade. Iha Missa, defato, acontecenudárgrasa nebé haraik husi leten, la’ósnudárresultado husi ita-nia esforço: iha ida nia prezidénsia okos no agradese ba ministério balun nian, hotu-hotu bele participa iha meza duplu Liafuan no Paun nian. Don comunhão, missão no participação – ai-riin tolu sinodalidade nian – realiza no hafoun iha Eucaristia ida-idak.
  1. Pedidu ida nebé mosu ho força liu hosi parte hotu-hotu durante processo sinodál mak formação tenke integrál, kontínua no fahe malu. Ninia objetivu la’ós de’it akizisaun conhecimento teóriku nian, maibé mós promoção kapasidade ba abertura no encontro, fahe no colaboração, reflexão no discernimento iha comum, no leitura teologica ba experiência konkreta sira. Tanba ne’e tenke aborda dimensão hotu-hotu ema nian (intelektuál, afetivu, relasionál no espirituál) no inclui experiência konkreta sira nebé acompanha ho apropriado. Marka hanesan mós insisténsia kona-ba nesesidade ba formação ida iha-nebé mane no feto sira, leigo sira, ema konsagradu sira, ministru ordenado sira no kandidatu sira ba ministério ordenado hola parte hamutuk, nune’e permite sira atu buras iha conhecimento no estima mútua no iha habilidade atu kolabora. Ida-ne’e exige prezensa formadór adekuadu no kompetente sira-nian, nebé iha kapasidade atu confirma ho sira-nia moris buat nebé sira transmite ho sira-nia liafuan: só nune’e de’it maka formação sei sai jerativa no transformadora loloos. Aleinde ne’e, contribuição nebé disciplina pedagójika sira bele halo ba preparação dalan formação nian nebé alvu ho di’ak, atentu ba processo aprendizajen sira iha idade adulta no ba acompanhamento hosi indivíduo no comunidade sira, labele haluha. Tanba ne’e ita tenke investe iha formação formadór sira.
  1. Igreja iha ona fatin no recurso barak ba formação discipulo missionário sira: família sira, comunidade ki’ik sira, paróquia sira, grupo eclesial sira, semináriu sira, comunidade religiosa sira, instituição acadêmica sira, maibé mós fatin serviço nian no serviço ho ema marginalizado sira, experiência misionária no voluntária sira. Iha área sira-ne’e hotu comunidade esprime ninia abilidade atu eduka iha dixípuladu no atu acompanha iha sasin, iha encontro ida nebé dala barak halibur ema sira husi geração oioin. Piedade populár mós nudár rikusoin folin-boot Igreja nian, nebé hanorin Maromak nia Povo tomak iha sira-nia viagem. Iha Igreja la iha ema ida mak simu de’it formação: hotu-hotu sujeito ativu no iha buat ruma atu fó ba ema seluk.
  1. Entre pratica formativa sira nebé bele simu impulso foun husi sinodalidade, tenke fó atenção particular ba catequese atu, aleinde esprime iha itineráriu sira Iniciação Cristã nian, bele sai “saída” no estrovertida ba beibeik. Comunidade discipulo missionário sira sei hatene pratika iha misericordia nia naran no hakbesik ba ema ida-idak nia experiência, hodi lori ba periferia existencial sira, hodi la lakon referénsia ba Katesizmu Igreja Católica nian. Nune’e sei bele sai “laboratóriu diálogo nian” ho mane no feto sira ita-nia tempo nian (haree Conselho Pontifísiu ba Promoção Evangelização Foun, Diretóriu ba Catequese, 54) no fó naroman ba sira-nia buka significado. Iha Igreja barak, katekista sira mak recurso fundamentál ba acompanhamento no formação; iha sira seluk sira-nia serviço tenke hetan apresiação no apoio liután hosi comunidade, hodi hadook-an hosi lójika ida delegação nian, ne ebé kontradiz sinodalidade. Haree ba extensaun fenómenu migratóriu nian, importante katak catequese promove compreensão mútua entre Igreja sira país orijen nian no país uma-na’in sira.
  1. Aleinde ambiente no recurso pastorál espesífikamente, comunidade sarani prezente iha instituição educacional barak seluk hanesan eskola, formação profisionál, universidade, formação ba compromisso sosiál no político, mundo desportu, múzika no arte. Maski iha diversidade hosi contexto cultural sira, nebé determina pratica no tradição sira nebé diferente tebes, instituição educacional sira nebé inspira hosi Katóliku dalabarak iha kontaktu ho ema sira nebé la frekuenta ambiente eclesial sira seluk. Inspira husi pratica sira sinodalidade nian, sira bele sai laboratóriu relação amizade no participativa nian, iha contexto ida iha-nebé sasin moris nian, abilidade sira no organização educativa liuliu leigo sira no liuliu envolve família sira. Liuliu, eskola no universidade sira nebé hetan inspiração Católica hala’o knaar importante iha diálogo entre fiar no cultura no iha edukação morál iha valór sira, hodi oferese edukação ida nebé orienta ba Cristo, íkone moris nian iha ninia plenitude. Bainhira sira consege halo ida-ne’e, sira hatudu katak sira iha kapasidade atu promove alternativa ida ba modelu dominante sira, dala barak inspiradu hosi individualizmu no competição, nune’e mós asume papél profétiku ida. Iha contexto balu, sira mak ambiente único iha-nebé labarik no foin-sa’e sira tama iha kontaktu ho Igreja. Bainhira hetan inspiração hosi diálogo intercultural no interrelijiozu, sira-nia ação educacional hetan mós apresiação hosi ema sira hosi tradição religiosa seluk nu’udar forma ida hosi promoção humano.
  1. Formação sinodál nebé fahe ba Batisado hotu-hotu constitui horizonte iha nebé atu compreende no pratika formação espesífika nebé nesesáriu ba ministério ida-idak no ba forma oioin moris nian. Atu ida-ne’e bele acontece, precisa atu implementanudártroka don sira entre vocaçãooioin (comunhão), ho hanoin kona-ba serviço ida atu hala’o (missão) no iha estilo envolvimentu no edukação iha co-responsabilidade (participação) diferensiada. Pedidu ida-ne’e, nebé mosu ho força hosi processo sinodál, dala barak exige mudança mentalidade nebé exigente no aproximação foun ba ambiente no processo formativu sira. Liuliu implika vontade interiór atu sai riku liuhusi encontro sira ho maun-alin sira iha fiar, hodi ultrapasa prejuiso sira no vizaun partidária sira. Dimensão ecumenica formação nian bele favorese de’it mudança mentalidade ida-ne’e.
  1. Iha processo sinodál tomak, pedidu espresa ho luan katak dalan sira discernimento nian no formação kandidatu sira ba ministério ordenado tenke configura iha estilo sinodál. Ida-ne’e signifika katak sira tenke prevee prezensa signifikativa figura feminina sira-nian, insersaun ida iha comunidade sira-nia moris loroloron no edukação atu kolabora ho ema hotu iha Igreja no atu pratika discernimento  eclesial . Ida-ne’e implika investimentu enerjia ida nebé maka barani iha preparação formadór sira-nian. Assembleia husu atu halo revisãoba Ratio Fundamentalis Institutionis Sacerdotalis nebé considera pedidu sira nebé mosu durante Sínodo, hodi tradús ba indicação precisa sira ba formação iha sinodalidade. Kursu formação sira tenke bele hamosu iha kandidatu sira paixaun ba missão ad gentes. La menus nesesáriu maka formação Bispo sira-nian, atu sira bele asume beibeik sira-nia missão atu kompoin don sira Espírito  nian iha unidade no exerce iha estilo sinodál autoridade nebé konfere ba sira. Estilo sinodál formação nian implika katak dimensão ecumenica prezente iha aspecto hotu-hotu dalan sira nian ba ministério  ordenado.
  1. Iha formação Maromak nia Povo nian iha sinodalidade precisa mós tau iha consideração área espesífika balu, ne ebé processo sinodál bolu ho insisténsia atenção. Ida uluk kona-ba impaktu hosi ambiente dijitál iha processo aprendizajen, abilidade atu konsentra, percepção kona-ba an rasik no mundo, no konstrusaun relação interpesoál sira. Cultura dijitál constitui dimensão krusiál ida sasin Igreja nian iha cultura kontemporánea, no mós kampu missionário emerjente ida. Tanba razão ida-ne’e, precisa asegura katak mensajen sarani nian prezente online ho maneira sira nebé konfiável no la distorse ninia konteúdu ho maneira ideolójika. Enquanto dijitál iha potensiál boot atu hadi’a ita-nia moris, ida-ne’e mós bele hamosu prejuízu no kanek liuhosi intimidação, informação sala, esploraçãoseksuál no dependénsia. Importante katak instituição educacional sira Igreja nian ajuda labarik no adultu sira dezenvolve abilidade crítico sira ba navegação web nebé seguru.
  1. Área seluk ho importánsia boot maka promoção iha ambiente eclesial hotu-hotu cultura proteção nian (salvaguarda), hodi halo comunidade sira sai fatin seguru liután ba menór sira no ema vulneravel sira. Serviço hahú ona atu ekipa estrutura sira Igreja nian ho regulamentu no procedimento legál sira nebé permite prevensaun ba abuso no resposta oportuna sira ba hahalok nebé la apropriado. Ita precisa continua compromisso ida-ne’e, hodi oferese formação espesífika ba sira nebé serviço iha kontaktu ho menór sira no adultu sira nebé fraku liu, atu nune’e sira atua ho competência no hatene foti sinál sira, dala barak nonook, hosi sira nebé hasoru hela trajédia ida no precisa tulun. Simu no fó apoio ba vítima sira mak knaar ida delikadu no indispensável, nebé exige umanidade boot no tenke hala’o ho tulun husi ema kualifikadu sira. Ita hotu tenke husik ita-nia an nakdoko ho sira-nia sofrimento no pratika prosimidade ne’ebá nebé, liuhosi hilin konkretu sira, hasa’e sira, tulun sira no prepara futuru ida nebé diferente ba ema hotu. Esensial katak Igreja iha mundo tomak ativa no promove cultura prevensaun no salvaguarda nian, hodi halo comunidade sira sai fatin seguru liu tan ba menór no ema vulneravel sira. Enquanto paço sira foti ona atu prevene abuso, iha nesesidade atu hametin compromisso ida-ne’e liuhosi fornese formação específico no continua ba sira nebé serviço ho labarik no adultu vulneravel sira. Processo sira salvaguarda nian tenke hetan monitorização no avaliação beibeik. Vítima no sobrevivente sira tenke simu no fó apoio ho sensibilidade boot.
  1. Tema sira doutrina sosiál Igreja nian, kona-ba empenho ba dame no justiça, kona-ba cuidado ba uma comum no kona-ba diálogo intercultural no interrelijiozu mós tenke habelar liután iha Maromak nia Povo nia leet, atu discipulo missionário sira-nia ação bele iha impaktu ba konstrusaun mundo ida justu no fraternu liu. Empenho ba defeza moris no direitus humanos, ba ordenamentu justu sociedade nian, ba dignidade serviço nian, ba economia justa no apoiante, ba ekolojia integrál halo parte missão evanjelizadora nebé Igreja simu bolun atu moris no inkarna iha istória.

 

 

Conclusão

Banquete ida ba Povo hotu-hotu

 

To’o tiha rai-maran, sira haree ahi-kadesan iha ne’ebá, ho ikan iha leten, ho paun. […] Jesus dehan ba sira: “Mai han.” No eskolante sira la iha brani atu husu ba Nia: “Ó ne’e sé?” Jesus mai no foti paun no fó ba sira, nune’e mós ikan (Jo 21:9.12.13)

  1. Istória kona-ba kaer ikan ho milagre remata ho bankete ida. Ida nebé Moris-Hi’as husu ba discipulo sira atu halo tuir ninia liafuan, atu soe rede sira no dada sira ba rai-maran; Maibé Nia mak prepara meza no convida ita atu han. Iha paun no ikan ba ema hotu, hanesan bainhira nia multiplica sira ba ema-lubun nebé hamlaha. Liuliu, iha maravilha no enkantu Ninia prezensa nian, claro no nabilan tebes nebé la precisa pergunta sira. Han ho Nia rasik, hafoin sira abandona no nega Nia, Ida-nebé Moris-Hi’as dala ida tan loke espaço comunhão nian no imprime ba nafatin iha discipulo sira marka misericordia nian nebé loke ba futuru. Tanba razão ida-ne’e, sasin sira Páscoa nian sei kualifika sira-nia an nu’udar: «ita nebé han no hemu hamutuk ho Nia hafoin nia moris hi’as hosi mate» (Apostolo sira-nia hahalok 10,41).
  1. Iha bankete sira Ida-nebé Moris-Hi’as nian, profeta Isaías nia imagem nebé inspira obra Assembleia Sinodál nian hetan realização: meza superabundante no gosto nebé Na’i prepara iha foho tutun, símbolo konvivialidade no comunhão nian, destina ba Povo hotu (cf. Is 26-6-8). Meza nebé Na’i prepara ba nia discipulo sira depoizde Páscoa mak sinál katak bankete eskatolójiku hahú tiha ona. Maski ida-ne’e sei iha de’it nia plenitude iha lalehan, meza grasa no misericordia nian tau ona ba ema hotu no Igreja iha missão atu lori anuncio furak ida-ne’e ba mundo ida nebé muda. Enquanto nia hetan nutrição iha Eucaristia husi Na’i nia Isin no Ran, nia hatene katak nia labele haluha ema kiak sira, sira ikus nian, excluidu sira, sira nebé la hatene domin no laiha esperança, no mós sira nebé la fiar iha Maromak ka la reconhece an iha religião estabelesida ruma. Nia lori sira ba Na’i iha oração no hafoin sai atu hasoru sira, ho criatividade no aten-barani nebé Espírito inspira. Nune’e sinodalidade Igreja nian sai profesia sosiál, inspira dalan foun sira mós ba política no ba economia, kolabora ho sira hotu nebé fiar iha maun-alin no dame iha troka don sira ho mundo.
  1. Hodi moris processo sinodál ita sai konxiente filafali katak salvação, atu simu no haklaken, liuhusi relação sira. Ita moris no asiste hamutuk. Istória parese mai ita hanesan marka trájiku ho funu, ho rivalidade ba podér, ho injustiça no abuso rihun ida. Ita hatene, maski nune’e, katak Espírito tau iha ema ida-idak nia fuan hakarak ba relação autêntico no lasu loloos sira. Kriação rasik ko’alia kona-ba unidade no partilha, kona-ba variedade no entrelazamentu hosi forma oioin moris nian. Buat hotu mai hosi harmonia no iha tendénsia ba harmonia, maski bainhira nia sofre kanek devastadora hosi buat aat. Sentido finál sinodalidade nian mak sasin ne ebé Igreja simu bolun atu fó kona-ba Maromak, Aman, Oan no Espírito Santo, Harmonia domin nian neebé suli sai husi an rasik atu saran an ba mundo. La’o iha estilo sinodál, iha entrelazamentu ita-nia vocação, carisma no ministério  sira-nian, no, sai ba hasoru ema hotu atu lori ksolok Evangelho nian, ita bele moris comunhão nebé salva: ho Maromak, ho umanidade tomak no ho kriação tomak. Tuirmai ita sei hahú experimenta, liu husi partilha, festa moris nian nebé Maromak oferese ba Povo hotu.
  1. Ba Virgem Maria, nebé lori título espléndido Odigitria nian, Nia nebé hatudu no nia dalan, ita confia Sínodo ida-ne’e nia resultado sira. Atu nia, Igreja nia Inan nebé iha Cenacle tulun comunidade foin moris atu loke an ba novidade Pentecostes nian, hanorin ita atu sai Povo discipulo missionário sira-nian nebé la’o hamutuk: Igreja sinodál.
error: Content is protected !!