Reflexão Festa Sagrada Família Nian – Tinan B

Partilha
    
 
   

Reflexão Festa Sagrada Família Nian – Tinan B

31 de dezembro de 2023

Pe. Natalino Gusmão Amaral

 

I Leitura : Ben – Sirá 3,3-7. 14-17a

Sal. Resp. : Sal 127 (128)

II Leitura : Col 3,12-21

Evangelho : Lc 2,22-40

 

Liturgia Uma-Kreda nian, celebra festa Sagrada Família durante Oitava Natal, iha domingo tuir kedas festa boot Jesus nia moris eh Natal. Festa Natal nebe nia centro mak: “Maromak Nia Oan Mane hola isin nudar ita ema no horik iha ita leet – Emmanuel” (cf. Jo 1,14; Mt 1,23). Festa ne’e hahí no reflete exemplo moris família Nazaré nian (São José, Virgem Maria no Menino Jesus) nu’udar modelo, roman, esperança no mata-dalan ba uma-kain hot-hotu nebé hakarak moris santo, moris iha bênção Maromak nian, maske hasoru problemas, desafios, insegurança, perseguição, despreso no perigo da morte. Wainhira ita hateke ba família Nazaré, ita descobre hahalok no lição moris sira hanesan: domin nebé sasukat laek ba malu (amor incondicional), dame, simplicidade, unidade no la’o hamutuk, rona malu, serbisu maka’as, sacrifício (fó an ba malu), haraik-an no larak-luak ba malu.Tan qualidade hirak ne’e, iha Tinan Internacional Família nian iha tinan 1994, Amu Papa São João Paulo II hanaran família Nazaré: “Família santa dahuluk liu (a primeira de muitas outras famílias santas)”.

Iha trecho eh linhas ida Oração Amu Papa Francisco nian kona ba Sagrada Família, hateten: “Sagrada Família Nazaré nian, fanun ita nia sociedade nia consciência kona ba carácter sagrado no inviolável família nian, nebé folin boot tebes no laiha buat ida bele troca. Uma-Kain ida-idak bele sai horik fatin nebé iha buat diak no kmanek, iha dame ba labarik sira no ema katuas-ferik sira, ba ema moras sira no ba ema nebe moris mesak, sai mos fatin acolhedora ba ema nebé kiak no kuran.”

Iha duni espírito Sagrada Família Nazaré nian ne’e mak, desde século XVII (sanulu resin hitu), Uma-Kreda hatúr festa ida ne’e hodi bele hakbi’it no tulun família cristã sira hotu atu hatene sira nia identidade, vocação, esperança, no missão. Ho liafuan badak ita bele dehan, Maromak Nia Oan Mane, tún mai mundo hodi moris iha família ida nia laran, atu bele fo tada mos mai ita kona ba missão família nian tuir Maromak nia hakarak atu lori salvação ba mundo. Kona ba ne’e ita bele dehan, Maromak hakarak atu família sai mos nudar cooperadora ba obra salvação nebé realiza iha Jesus Cristo. Nee tanba, Igreja considera no fiar iha família cristã ida-idak, nudar expressão lolós, kmanek no murak liu domin Santíssima Trindade nian ba ita ema no ba mundo. Iha comunidade ki’ik liu sociedade nian ne’e: aman, inan no oan sira, mak, sociedade ida hetan esperança kona ba nia futuro nebé diak liu tuir Maromak nia hakarak. Celebração festa Sagrada família nian tulun ita atu cumpreende no hola fali consciência kona ba missão família cristã nian nebé boot no importante tebes ba Igreja no ba sociedade. Buat nebé Uma-Kreda husu fila-fila mak, família cristã, nudar Igreja doméstica, bele sai fatin dahuluk fiar nian, escola domin lolós nian (simu no fo domin ba malu sasukat laek), moral no virtude sira moris cristã nian, escola kona ba arte moris sarani nian, fatin dahuluk hasoru malu ho Maromak domin na’in no hatene hatán ba Maromak nia domin no vontade.

Leitura dahuluk apresenta, hahalok prático balu kona ba oinsa oan sira tengki comporta ho sira nia inan- aman. Livro Ben-Sira, hanaran mos livro Eclesiástico, nudar literatura sapiencial ida nebé nia objectivo, hatutan religião tradicional, fiar mosaico, matenek no experiência ema neon nain ida nian (um sábio) kona ba sabedoria moris nian nebe suli eh hetan nia abut husi Maromak nia Ukun-Fuan (Torah). Testo nebé ita rona koalia fó indicações práticas balu kona ba relação entre oan sira ho Inan-Aman. Liafuan nebé “ema neon nain – sábio”, temi fila-fila mak: “honrar” (repete dala lima), katak la’os de’it respeita, obedece, hakru’uk, maibé “hadomi no hahí sira”, “hahí sira, hatúr sira iha fatin nebe todan, boot no aas” (verbo hebraico kabād). Ne’e katak sa? Expressão “honrar os pais”, ne’e lori ita ba Decálogo Sinai nian (“honra teu pai e tua mãe – Hamta’uk ó aman ho ó inan”, Ex 20,12). Ukun-fuan ne’e, implica reconhecimento katak, Inan-Aman nudar instrumento Maromak nian, fonte de vida – wé matan hún moris nian. Oan sira wainhira reconhece no hahí Inan-Aman nudar instrumento Maromak nian hodi hatutan moris, significa Oan sira hatene hatudu laran-luak (gratidão) ba Inan-Aman. “Hahí Inan-Aman”, iha sabedoria livro Ben-Sirá nian katak, la abandona no despreza Inan-Aman to’o sira ferik-katuas, eh liu-liu wainhira sira ferik no katuas ona, wainhira sira kbiit laek ona. Maibé tau-matan nafatin ba sira iha sira nia necessidade hotu. No nudar recompensa ba hahalok diak hirak ne’e, autor sagrado (Jesus Ben-Sirá) promete katak, Maromak rasik sei haraik perdão ba oan sira laran diak nee nia salan hotu, haraik ksolok ba sira, haraik moris naruk no Maromak sei tau matan ba sira. Ho lia fuan badak, katak, Maromak rasik mak sei selu oan sira nee nia laran luak. Lia-menon murak liu husi leitura dahuluk ne’e mak ne’e: Inan-Aman sira nudar instrumentos husi Maromak Criador. Tanba liu husi sira mak, Maromak haraik oan sira ba mundo. Ne’e duni oan doben sira, maske iha todan sira serbisu, tempo laiha ba karik, buka netik biban no leet atu bele visita no hatudu imi nia domin lolós ba Inan ho Aman, enquanto sira sei moris.

Iha Evangelho, São Lucas, iha contexto “narrativa da infância de Jesus”, haktuir apresentação Jesus iha Templo tuir tradição Lei Moisés nian. Jesus nudar Oan Mane Kawa’ik mos, nia Inan no Aman cumpre lei ida ne’e, hodi hatudu katak Jesus pertence ba Maromak, Criatura hotu, hahú kedas husi Oan kawa’ik, Maromak nian (cf. Ex 13,1-2.11-16). Família Nazaré mos hatudu katak sira pertence ba cultura ida no tebes duni, Jesus tama hodi moris hanesan ho cultura no religião povo ida nian. Tuir Livro Levítico 12,6-8, liu tiha loron 40 labarik ida nia moris, Inan ida sei ba apresenta-an iha Templo nudar sinal hamós-an eh purificação nian. Iha biban nee, sei oferece bibi oan ida (ba hirak nebé economicamente iha), no manu falur rua (ba kiak sira). No Maria ho José apresenta-an nudar ema kiak tuir classe social tempo nebá nian.

História badak kona ba apresentação Jesus nian iha Templo nee afirma buat tolu: primeiro, fidelidade Jesus nia família nian ba Maromak nia Lei eh Ukun fuan (vv. 22.23.24). Atu hatudu katak, tanto Jesus no mos nia Inan no Aman, mesak ema nebe hakru’uk ba Maromak nia Ukun-fuan. Família Santa mak, família nebé uluk nana’in hakru’uk ba Maromak nia Ukun-fuan sira. Tuir mai, Missão Jesus nian iha mundo mak, esclusivamente halo tuir Aman Maromak nia vontade. Segundo, personagem rua iha Templo, Simeão no Ana nebe simu Jesus, representa modelo Israelita lolós, Israelita lolós nebé moris nafatin iha Maromak nia Ukun-fuan no promessa sira to’o sira katuas no ferik. Profeta feto, Ana, feto faluk, mak Israelita kiak no terus nain nebé hein ho laran manastebes hodi simu Jesus nudar Messias, Roman lolós mundo nian, Libertador eh Maksoin mundo nian nebé sei restaura eh harí fali Maromak nia Reino. Terceiro, texto remata ho referência kona ba Menino Jesus nebé boot ba daudaun iha “kbiit no matenek”, iha “sabedoria no graça”, sinal proteção Maromak nian no capacidade no qualidade da educação família Nazaré nian.

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *

error: Content is protected !!