Reflexão ba Missa Ação de Graças – 31 dezembro 2023

Partilha
    
 
   

Reflexão ba Missa Ação de Graças

31  dezembro  2023

Pe. Natalino Gusmão Amaral

I Leitura: Ecl 3,1-8
Sal. Resp.: Sal 33,2-3.4-4,6-6
II Leitura: 1 Jo 2,18-21
Evangelho: Jo 1,1-18 ou Lc 17,11-19

Ita celebra liturgia ohin kalan nee nudar ação de graças ba Maromak buat hotu nia hún, buat hotu nia Na’in. Ita liu tinan tomak ida nakonu ho realidade oi-oin: diak-aat, ksolok-susar, hamnasa-tanis, midar-moruk, monu-hamriik, nakukun-naroman no selu-seluk tan. Maske nunee, nudar ema fiar na’in ita hakarak fila fali mai Nai Maromak hodi agradece no reconhece nia domin no tau matan sasukat laek, Nia perdão no laran-sadi’a ba ita nebe sei moris no ba ita nia maun alin sira nebé la’o uluk ona ba hasoru Aman Maromak.

Iha lian latin iha expressão eh locução ida hateten: “In medio stat virtus eh virtus in médium est” (a verdade está no meio – kebajikan ada di tengah). Expressão nee convida ita atu buka equilíbrio (keseimbangan hidup) iha extremo rua moris nian. Iha ita nia lian tétum, iha expressão ida nebé dala barak ita rona husi ema neon-nain (sábio) sira: “Haré, hatene sukat!”, katak, hatene “sukat lia-fuan eh koalia, sukat hanoin, sukat tempo, sukat força eh energia, sukat saúde no liu-liu sukat hahalok”. Tanba sa ita tengki hatene sukat? Iha Leitura dahuluk nebé ita rona hodi taka tinan ida ne’e (2023), Liturgia foti husi livro sapiencial ida naran Eclesiastes eh Qohelet 3,1-8 nebé koalia kona ba eqilíbrio (keseimbangan, balanced, hahalok hatene sukat) tanba moris ne’e iha nia ciclo natural ida, nebé autor sagrado afirma katak: “Buat hotu iha nia tempo, no iha biban ba propósito hotu ema nian iha lalehan okos!”. Wainhira ita lee tan ba oin iha Ecl 3,9-15 sei afirma katak Maromak halo buat hotu kmanek iha nia tempo no Nai Maromak nia obras deit mak sei hela ba nafatin. Iha pasagem nee, autor Qohelet afirma katak iha tempo no biban ba buat hotu moris nian. Nia ilustra verdade ne’e hodi coloca realidade rua nebé contrastantes hamutuk sanulu resin haat (14 pares de actividades contrastantes), nebé hatudu katak, moris ne’e iha biban oin-oin nebe la hanesan: “moris-mate, kuda-fokit, oho-cura, sobu-harí, tanis-hamnasa, lutu-dança, tuda fatuk-halibur fali, hakuak-haketak/hadók-an malu, buka-rende/foti liman, rai didi’ak sasán-soe ba liur, lees-suku fali, nonok-koalia, hadomi-odio, funu-dame”. Wainhira ita reflete didiak kona ba realidade opositórias hirak ne’e, ita bele cumpreende katak: primeiro, importância husi hola consciência kona ba tempo ciclo moris nian nee rasik. Consciência eh kesadaran dahuluk nebe ema neon-nain ida (um sábio) tengki iha mak, kona ba temporalidade eh finitude husi nia existência rasik. Katak, ema ida nudar criatura iha lalehan nee nia okos, nia la dura ba beibeik. Iha ita ema nia moris iha tempo nia laran ne’e, iha dinâmica oi-oin nebé hale’u ita, hanesan apresenta ona iha leten. Ema ida bele monu ba extremo ida: pessimismo ou optimismo. Pessimismo, wainhira, haré moris nee hanesan realidade aat, moruk, nakukun, maldição no selu-seluk tan. Pessimismo, wainhira ema ida serbisu deit ba kabun no ba fins mundo ne’e nian deit: “Serbisu na’in ida sei manán sa lerek husi nia kolen sira?” (Ecl 3,9). Buat hotu bele sai hanesan: “vaidades de vaidades, tudo é vaidade – buat hotu mesak mamuk eh folin laek” (Ecl 1,2), wainhira knaar sira moris nian, eh propósito sira moris nian la hala’o no hatúr hanesan knaar ida Maromak confia atu hala’o eh nuudar missão ida Maromak nian. Iha Ecl 3,10 hateten: “Há’u haré ona todan (fardo, carga, responsabilidade, obrigação) nebé Maromak tula ba ema sira”. Ho visão ida ne’e hatudu katak, propósito sira moris nian hetan nia sentido wainhira ema ida haré moris nee nudar graça, dom gratuito, missão ida eh confiança ida husi Maromak. Ida ne’e mak razão ba ema ida atu moris iha optimismo nia laran. Katak, hatene simu moris nee nudar presente murak ida Maromak nian, nunee ema ida bele aproveita biban moris nee nian nudar missão ida atu hala’o, hodi buka verdade nebé nia valor sira boot no aas liu iha moris nee, em vez de buka deit no buka demais buat sira mundo nee nian nebe la dura ba beibeik. Ema nee, consequentemente, la haré buat hotu mundo nian nudar buat at no folin laek, maibé hatene moris no hatene hala’o, hasán no goza mos realidade kmanek, ksolok no murak sira husi moris ne’e, tanba” Na’i halo ona buat hotu kmanek iha nia tempo”! (Ecl 3,11).

Ba ita ema fiar na’in, sasukat eh mata-dalan atu ita bele moris iha equilíbrio entre realidade sira mundo nee nian mak, hatene hala’o moris nee hanesan missão ida tuir vocação nebé ita ida-idak simu ona, nuudar sinal confiança Maromak nian ba ita ida-idak, no hatene agradece nafatin ba Maromak iha no tan buat hotu-hotu moris nian (cf. 1Tes 5,18).

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *

error: Content is protected !!