Exortação Apostólica – LAUDATE DEUM – Papa Francisco

Partilha
    
 
   

 

Santa Sé

 Exortação Apostólica 

LAUDATE DEUM

Husi Santo Padre 

FRANCISCO

 BA EMA HOTU-HOTU NEBÉ HAKARAK DI’AK

KONA BA CRISE CLIMÁTICA

 

 

 

 

 

Documento importante

 

Tradutor:

Pe. Natalino Gusmão Amaral

 

 

Publica no divulga husi

Conferência Episcopal Timorense (CET)

 

 

 

  1. «HAHI BA MAROMAK tanba nia criatura sira»: ida ne’e duni mak convite nebé uluk São Francisco Assis halo ho nia moris, ninia knananuk sira no ninia gesto sira. Fóti fali husi proposta salmo sira Bíblia nian no hamosu sensibilidade Jesus nian ba criatura sira nia Aman nian:«Haré ba oinsa aifunan lírio sira moris buras iha to’os: sira la serbisu, no mos la soru. Nune’e, Ha’u dehan ba imi: Salomão mos lae, iha nia kmanek aas eh glória tomak, hatais ona hanesan sira ne’e ida» (Mt 6,28-29). «Los ka lae, manu liin lima ema fa’an ba osan ki’ik-oan rua? Iha buat hotu, laiha sira ne’e ida mak Maromak la hatene» (Lc 12,6). Oinsa ita husik liu leet de’it hodi la admira ho Jesus nia laran kmaus be hatudu ba buat-hotu-be-iha, nebé la’o hamutuk ho ita iha ita nia dalan?
  1. Liu tiha ona tinan walu, sura husi publicação carta encíclica Laudato si’, wainhira há’u hakarak fahe ho imi hotu, bin-feton no maun-alin sira husi ita nia planeta nebé hetan tratamento aat, há’u nia preocupação nebé kle’an tebes kona ba tau-matan ba ita nia uma hamutuk. Maibé, ho tempo nebé la’o, há’u hola conta katak ita la fó reação (ba encíclica ne’e) ho dalan nebé fó ksolok-lolós mai ita, enquanto mundo nebé ita hela ba hahú lakon eh mohu daudaun no dalaruma besik daudaun ona atu rahun. Hatutan tan oitoan kona ba possibilidade ne’e, laiha tan hanoin-rua-rua katak impacto husi mudança climática sei prejudica boot liu tan ema barak nia moris no uma-kain sira. Ita sei sente ninia efeito iha área sira hanesan saúde, emprego, acesso ba recurso sira, hela-fatin, migração sira nebé ema obriga de’it no iha âmbito sira seluk tan.
  1. Ida ne’e ita koalia kona ba problema social global (iha-buat-hotu) nebé liga kle’an no metin teb-tebes ho ema moris nia dignidade. Bispo sira Estados Unidos nian expressa ona ho diak tebes sentido social husi ita nia preocupação kona ba mudança climática, nebé hakat-liu abordagem ida nebé kona ba ecologia de’it, tanba «ita nia tau-matan ba ema seluk no ita nia tau-matan ba rai, buat rua nebé kesi-metin malu los. Mudança climática nu’udar desafio principal ida, husi desafio sira seluk, nebé sociedade no comunidade tomak tem que hasoru. Efeito sira nebé ladiak husi mudança climática, hasusar eh monu liu ba ema kbiit-laek sira nia leten, iha nível nacional (iha rai-laran), nune’e mos mundial»[1]. Ho liafuan badak, Bispo sira nebé hola parte iha Sínodo ba Amazônia hateten: «Atáque sira hasoru natureza iha nia consequência barak ba moris povo sira nian» [2]. No atu acentua katak, buat ne’e la’os de’it ona kona ba questão ida nebé secundária eh ideológica, maibé kona ba drama ida nebé prejudica eh bele halo aat ba ita hotu, Bispo sira Africano nian declara katak mudança climática nu’udar prova kona ba «exemplo ida nebé halo ita fuan taridu husi sala eh pecado estrutural» [3].
  1. Reflexão no infórmação sira nebé ita bele halibur iha tinan walu ikus ne’e possibilita ita atu bele hatúr ho didiak no hanahas (completa) buat saida mak ita afirma ona iha tempo balu liu ba. Tanba ida ne’e duni no tanba situação ne’e sei sai urgente liu tan, mak há’u hakarak fahe eh partilha ho imi hanoin hirak iha página sira tuir mai ne’e.

1. Crise climática global

  1. Maske iha tentativa oi-oin atu nega, subar, taka-ba-taka-mai, eh relativiza (halo hanesan la fólin) assunto ne’e, sinal sira kona ba mudança climática hatudu sai momós liu tan. Laiha ema ida bele ignora eh husik leet de’it facto katak, iha tinan hirak ikus ne’e, ita sai ona sasin kona ba fenómeno sira nebé extremo temperatura nian, ita sente beibeik período rai-manas nebé la’os baibain, rai-maran nebé hatudu rai nia hakilar, sinal seluk tan protesta rai nian, nu’udar expressão oitoan nebé ita bele koko hanesan moras nonók ida nebé afecta ema hotu. Los duni katak, la’os desastre hotu nebé mosu ita tem que liga ho mudança climática global. Maske nune’e, ita bele verifica katak mudança climática nebé específico nebé mosu husi ita ema nia actividade sira mak, los duni, sai nu’udar factor nebé hasa’e possibilidade hodi hamosu fenómeno extremo nebé mosu beibeik ba daudaun no intenso. Tan ne’e duni mak, ita hatene katak iha biban sira nebé temperatura global sa’e eh manas ho 0,5° C (grau centígrado), intensidade no frequência husi udan boot no mota-boot (inundação) aumenta iha fatin balu no rai-maran-dekor mos mosu iha rai balu, rai manas maka’as iha rai balu no udan neve nian iha fatin seluk [4]. Ita hanoin tok, se to’o ba oras ne’e ita bele sente laloran rai manas nian fila-fila iha tinan ida nia laran, ba oin, sei sai oinsa los wainhira temperatura global sa’e liu tan ba 1,5° C (grau centígrado), nebé, ita bele dehan, ita besik daudaun atu hasoru? Laloran rai manas ida nune’e sei mosu beibeik liu tan no maka’as liu tan. Wainhira temperatura sa’e to’o grau 2 karik, nível sira gelo (as calotes glaciares – lapisan es) rai Gronelândia nian no parte lubuk boot ida husi Antártida sei nabén hotu tiha (completamente), [5] ho nia consequência sira nebé boot tebes no todan tebes ba ema no rai hotu-hotu.

            Resistência no confusão

  1. Iha tinan sira ikus ne’e, ita la kúran ema hirak nebé buka dalan oi-oin atu minimiza eh halo ki’ik tiha observação ka facto ida ne’e. Sira cita eh fundamenta posição sira nebé hatur iha data ciência nian sira nebé bele dehan iha nia abut kle’an (sólido), hodi dehan katak, planeta iha nafatin no sei continua nafatin período sira malirin no manas nian. Sira haluhan tiha atu temi datum eh realidade relevante ida seluk: katak buat nebé ita assiste eh hasoru daudaun ne’e, nudar aceleração ida rai manas nian nebé la’os baibain, no velocidade ida tempo manas nian hanesan ne’e, nebé mosu iha geração ida de’it nia laran – no la lori tempo naruk, séculos ka milênios – atu ita bele sente no hatene lolós. Nível tasi nian nebé sa’e no gelo nebé naben bele halo ema ida hola atenção nebé lalais kona ba cíclo eh arco nia moris nian, no dalaruma, iha tinan balu nia laran, ema barak mak sei halai sai husi sira nia uma tanba fenómeno hirak ne’e.
  1. Atu hamoe ema nebé koalia kona ba rai manas global hanesan buat mamuk, dehan katak, período eh tempo sira rai malirin nebé extremo baibain mosu fila-fila eh regularmente. Sira haluhan tiha katak buat hirak ne’e no sinal sira seluk tan nebé la’os baibain (extraordinário) hanesan de’it expressão alternativa sira eh sinal oi-oin husi causa ida de’it: desiquilíbrio global nebé mosu husi ita nia planeta nebé manas ba beibeik. Rai maran no mota boot, lagoa sira nebé hahú maran, comunidade sira nebé desastre tasi no mota boot (inundação) dasa mohu mesak mai husi hun problema ida de’it. Alias, wainhira ita koalia kona ba fenómeno global ida, ita labele confunde fali ho evento sira nebé liu lalais de’it no muda lalais de’it, nebé iha nia parte barak ita bele explica tanba factor sira rai laran nian.
  1. Tanba kuran iha infórmação sira, mak, halo ema la hatene identifica lolos visão ba oin kona ba clima, liu-liu iha tempo naruk ba oin (longos períodos) – bibít, ita koalia kona ba tinan sanulu eh década ida – ho ninia previsão sira meteorológica nian nebé bele, barak liu, cobre semana ida nia laran. Wainhira ita koalia kona ba mudança climática, buat nebé ita hakarak hateten mak, kona ba realidade global – ho realiade local nian sira nebé metin nafatin eh constante – nebé la muda iha eh mantem nafatin iha década naruk tui-tuir malu.
  1. Iha dalan oi-oin hodi koko halo realidade ne’e hanesan buat baibain, iha ema balu nebé hateten katak, ne’e sala eh culpa ema kiak sira nian tanba sira iha oan barak demais, no sira buka dalan atu resolve problema ne’e hodi harahun feto sira iha rai sira nebé ladún la’o ba oin (menos desenvolvido). Hanesan acontece baibain ona, sala ne’e hanesan sala ema kiak sira nian. Maibé, realidade mak, percentagem ki’ik ida husi ema riku iha planeta ne’e polui eh halo fó’er mais que 50 % husi ema kiak husi total população tomak mundo ne’e nian no emissão per capita husi rai sira nebé riku aas eh boot liu rai sira seluk nebé sei kiak [6]. Oinsa ita bele haluhan África, nebe nudar hela fatin ema kiak mais de metade mundo ne’e nian, sai fali nu’udar responsável ba porção ki’ik husi emissão história passada nian?
  2. Ita rona fila-fila mos katak, haka’as-an eh esfórço sira hodi bele hakmán mudança climática liu husi hamenus uso de combustíveis fósseis no desenvolve fali mak modelo energia nebé moos liu, sei lori ba situação menos campo de trabalho. Buat nebé acontece daudaun mak ema tokon-ba-tokon lakon daudaun sira nia serbisu tanba consequência oi-oin husi mudança climática: nível tasi nian nebe sa’e, rai-maran-dekor no fenómeno sira seluk tan be halo aat ba planeta no halo ona ema barak mout ba susar. Ho liafuan seluk, transição ba fórma sira seluk nebe bele hafóun fali (fórmas renováveis da energia), wainhira bele gere ho didi’ak, nune’e mos haka’as-na eh esfórço sira hodi bele adapta ho estrago sira husi mudança climática, bele hamosu fali campo de trabalho nebe barak liu tan iha setor oi-oin. Tan ne’e, necessário tebes atu político sira no empresário sira book-an hodi tama lalais iha hanoin diak hirak ne’e.

         Buat sira husi ita ema nia hahalok (as causas humanas)

  1. Ita la hanoin rua-rua eh dúvida tan katak, hún ba mudança climática nian mai husi ita ema – «antrópica». Ita sei haré tanba sá? concentração husi efeito gas sira uma-vidro (greenhouse, efek rumah kaca) nian iha atmosfera, nebe halo aquecimento global, la muda-an eh estável to’o século XIX: menos husi parte milhões 300 sura tuir nia volume. Maibé, iha século XIX nia laran, simultaneamente ho desenvolvimento industrial, radiação eh emissão gas nian hahú sa’e. Iha tinan lima nulu ikus ne’e, emissão gas sa’e aas ba beibeik, confirma husi observatório ida naran Mauna Loa, nebé sura loro-loron dióxido carbono nian desde 1958. Waihira há’u hakerek daudaun Laudato Si’, wainhira haré tuir história, ida ne’e mak aas liu ona, 400 partes por milhão – to’o iha fulan junho tinan 2023, sa’e ba 423 partes por milhão [7]. Nune’e, hodi sura hotu total líquido emissão nian sira desde 1850, mais de 42% acontece hafóin tina 1990.
  1. Iha tempo nebé hanesan, ita nota katak, iha tinan lima nulu ikus ne’e, temperatura sa’e lalais no maka’as tebes, nebé antes seidauk acontece, ninia volume boot liu fali tempo hotu-hotu durante tinan rihun rua ikus ne’e. Iha período ida ne’e (tinan 50 ikus ne’e), temperatura manas sa’e beibeik 0,15 grau centígrados iha tinan sanulu nia laran, ne’e nu’udar realidade ida nebé sa’e liu dala rua (dobro) iha tinan 150 ikus ne’e. Husi tinan 1850 to’o ba ohin loron, temperatura global sa’e 1,1 grau centígrados, fenómeno ida nebé boot ba beibeik iha região polar sira. Iha ritmo ida ne’e, bele mosu katak, iha tinan sanulu mai ne’e nia laran, ita bele to’o ba limite máximo global to’o 1,5 grau centígrados [9]. Aumento ba temperatura manas ne’e la mosu de’it iha superfície rai nian, maibé kona mos ba atmosfera nebé aas to’o quilómetro oi-oin, iha tasi eh oceano nia leten, nune’e mos iha tasi kle’an metro atus ba okos. Situação ne’e hasa’e mos acidificação wé tasi nian (tasi nia mér contaminado no sai sín) no nível oxigénio mos tún. No glaciares (mota gelo nian) dada-an, buat nebé falun neve mos menos no nível tasi nian sa’e ba beibeik [10].
  1. Susar tebes atu ita bele subar consciência kona ba fenómeno sira global nian hodi haré daudaun emissão gas nian nebé sa’e aas no lalais tebes ne’e hodi fó efeito estufa (efek rumah kaca eh greenhouse), liu-liu hahú husi século rua nulu nia klaran. Maioria husi estudioso barak climática nian defende relação nebe ka’it malu husi situação ne’e, maske ninia percentagem ki’ik compara ho hirak nebé koko atu nega realidade ida ne’e. Infelizmente, crise climática la’os questão ida nebé kona lolós eh atrai interesse kbi’it-na’in bo-boot sira economia nian, tanba sira preocupa liu atu bele manán eh hetan lucro nebé boot liu ho osan nebé ki’ik iha espaço nebé badak no tempo nebé sira bele.
  1. Há’u sente iha obrigação atu bele koalia momos kona ba ne’e, hein katak bele sai móos liu tán, tanba iha hanoin sira balu nebé sente hanesan assunto ne’e buat fólin la’ek ida no há’u sente hanesan hanoin balu ladún racional iha ema nebé há’u hasoru maske iha Uma-kreda Católica nia laran. Maibé, ita labele hanoin rua-rua nafatin katak razão husi mudança lalais los no perigoso tebes ne’e nia hún mai husi buat lós (facto) nebé ita labele nega ne’e: buat boot sira progresso nian nebé liga-malu ho intervenção descontrolada ema nian hasoru natureza iha século rua ikus ne’e. Elemento natural sira nebé típico nebé halo rai sai manas, hanesan erupção vulcânica sira no seluk tan, la to’o hodi bele explica percentagem no velocidade husi mudança sira nebé ita sura tuir ona (registradas) iha década sira ikus ne’e [11]. Temperatura média superfície nian nebe muda husi tempo ba tempo ita labele explica, se la’os tanba efeito husi gas sira ho estufa (efek rumah kaca) nebé sa’e ba beibeik.

         Buat sira nebé aat no nia risco sira (danos e riscos)

  1. Ita labele halo diak fila fali, pelo menos durante tinan atus balun nia laran, buat sira kona ba crise climática nian nebé hatudu-an sai ona, hanesan temperatura global oceano nian nebé sa’e, acidificação (tasi wén sai siin) no oxigénio nebé tún ba daudaun. Wé sira tasi nian naturalmente iha inércia térmica (katak, capacidade natural atu conserva temperatura manas, rai iha tempo naruk no husik fali manas ne’e gradualmente) no atu fila fali ba qualidade ida ne’e, precisa tempo séculos ba séculos hodi bele normaliza fali ninia temperatura no salinidade (medida normal masin tasi nian, kadar garam), ho nia consequência hodi fó moris ba espécie oi-oin animal tasi nian. Ida ne’e sinal ida, husi sinal bara-barak, nebé hatudu katak, criatura oi-oin nebé uluk existe iha mundo ne’e lakon husi ita nia leet hodi hamaluk ita nia viagem no sai fali vítima husi ita ema nia hahalok.
  1. Buat nebe hanesan ita bele dehan kona ba processo nebé lori to’o ba redução glacieres continentais nian (lapisan es benua). Gelo nebé nabén iha polo rua (Antártida no Ártica) ita labele halo normal fila fali iha tempo durante tinan atus resin nia laran. Kona ba mudança climática, iha factor oi-oin nebé la muda durante tempo naruk, independentemente husi evento sira nebé dalaruma sai nu’udar ninia causa. Tanba ne’e duni mak, oras ne’e ita laiha kbiit atu hapara buat aat boot sira (danos enormes) nebé ita rasik mak halo ona. Ita iha de’it mak bíban atu bele hasés eh evita buat aat seluk nebé sei dramático liu tan.
  1. Diagnóstico apocalíptico (katak, diagnose kona ba fim do mundo) balun hatudu-an sai beibeik, ladún tama iha ulun (razoável) ka ladún to’o (suficiente) eh abut kle’an atu ita simu. Ida ne’e labele lori fali ita atu ignora tiha katak iha dalan nebé possível hodi to’o ba ponto de viragem (katak, dalan atu fila fali ba di’ak). Mudança sira nebé ki’ik bele hamosu mudança sira nebé importante, dala ruma ita seidauk hanoin hetan no labele mosu fila fali dala ida tan, tanba factor sira inércia (ita ema la fó reação, ausência de reação eh passividade) nian. Hahalok ki’ik ba mudança ne’e nu’udar hahalok hahú nian nebé lori ita evento fóun sira nebe tui-tuir malu hanesan efeito snowball. Iha caso sira hanesan ne’e, ita to’o tarde demais ona, tanba laiha intervenção ida nebé bele hapara processo nebé hahú ona. Sei laiha tan dalan atu fila fali ba kotuk eh hakiduk. Iha ita nia situação sira ohin loron nian, ita labele afirma ho lolós no met-metin katak, mudança ne’e sei mosu. Maibé, ita fiar met-metin katak, ne’e possibilidade ida, wainhira ita hola ba consideração fenómeno aat sira nebé la’o daudaun iha ita leet nebé «halo aat eh afeta» ba clima, nu’udar exemplo, calotas glacieres (elemento natural sira nebé taka gelo atu labele nabén) nebé tún ba daudaun, alteração iha tasi luan boot nia suli (fluxos oceânicos), ai laran tuan nebé tulun hamosu udan wén iha área tropical sira nebé molik ba daudaun, gelo nebé nabén (permafrost) iha Rússia, no selu-seluk tan [12].
  1. Tanba ne’e duni mak, urgente tebes ita iha hanoin ida nebé luan, nebé bele tulun ita hodi labele laran hakfódak (admira) de’it ho progresso, maibé mos fó atenção eh hamatan ba efeito sira seluk nebé, dalaruma iha tinan atus ida ona mak, laiha ida bele hanoin hetan. Buat hotu nebé husu ba ita nu’udar responsabilidade lolós ida hanesan herança (buat murak nebé ita bele husik hela) wainhira ita hakat liu ona moris mundo ne’e nian eh wainhira ita mate ona.
  1. Ikus liu, ita bele acrescenta tan katak pandemia Covid-19 to’o mai hodi confirma kona ba relação nebé kesi malu metin tebes entre ita ema nia moris ho buat moris sira seluk no ho ambiente. Realidade ne’e hatudu momos tebes katak, buat nebé mosu iha sikun nebé de’it mundo ne’e nian, iha nia repercussões (efeito) ba planeta tomak. Ho ida ne’e, fó bíban mai há’u atu insiste (husu fila-fila) kona ba fiar husi laran rua (duas convicções) nebé há’u la kole atu hato’o: buat hotu mesak ka’it malu «interligado» no «laiha ema ida bele soi-an (salvar-se) mesak».

2. Paradigma tecnocrático nian nebé sa’e ba daudaun

  1. Iha Laudato Si’, há’u fó ona explicação badak ida kona ba paradigma tecnocrático nebé hetan nia abut husi processo actual degradação ambiente nian. Iha nebé, koalia kona ba, «hahalok la-tuir-dalan-los (um modo desordenado) hako’us moris no hahalok ita ema nian, nebé la hán malu (contradiz) ho realidade to’o lori ba ponto nebé harahun» [13]. Ne’e hatúr substancialmente iha hanoin katak, «hanesan realidade ne’e, buat di’ak no buat lós tubun-buras mês-mesak de’it (espontaneamente) husi kbiit sira tecnologia no economia nian» [14]. Nu’udar nia consequência lógica, «ho hanoin ida nune’e, hamosu ho fácil lós ideia kona ba crescimento ida nebe rohan laek no sei la náhas, nebé halo economista sira laran ksolok teb-tebes, nune’e mos ba matenek na’in sira ba osan eh finança nian no tecnologia nian» [15].
  1. Iha tinan sira ikus ne’e, ita bele confirma diagnóstico ne’e, iha tempo nebé hanesan ita assiste daudaun avanço fóun ida kona ba paradigma ida nune’e. inteligência artificial no progresso tecnológica sira be la’o namánas hela nebé nia hún mai husi ideia kona ba ser humano eh existência ema nian nebé moris ba nafatin, nebé ninia capacidade no possibilidade sei bele aumenta liu tan ba infinito, ka rohan laek tanba tulun kbiit tecnologia nian. Nune’e, paradigma tecnocrático fó vantagem boot tebes hodi habokur nia-an rasik de’it.
  1. Recurso natural sira nebé necessário ba tecnologia, hanesan lítio, silício, no buat wa’in seluk tan, lós duni, iha barak teb-tebes (ilimitados), maibé problema boot liu mak ne’e, ideologia nebé iha obsessão ne’e nia okos (kotuk): atu hasa’e kbiit ema nian (poder humano), liu fali kbiit hotu nebé ita bele imagina, nebé realidade sira nebé não humana hanesan de’it recurso eh objecto hodi serbí ema nia interesse. Hanoin ne’e atu dehan katak, buat hotu nebé iha (existe) lakon sira nia valor no la’os nu’udar graça nebé ita tengki agradece, valoriza no tau-matan, maibé sira sai fali nu’udar atan, vítima husi ita ema nia toman aat (capricho) hotu no naran ida nebé mai husi ema nia kakutak no nia capacidade.
  1. Ita isin fulun hamrík wainhira ita hanoin tuir fali kona ba capacidade sira iha área tecnologia nian nebé boot ba daudaun hodi halo «ema hirak nebé iha conhecimento no liu-liu iha poder económico hodi hatene usa nia, domínio ida nebé impressionante ba ema hotu-otu no ba mundo tomak. Humanidade iha tempo uluk nunca iha kbiit eh poder ida ba nia an rasik hanesan iha tempo ne’e, no laiha buat ida nebé bele garante katak ita ema hatene usa poder ho diak, wainhira ita considera fali kona ba oinsa poder ne’e ita ema usa iha tempo ohin loron … Oras ne’e, poder ne’e iha sé nia liman eh poder ne’e loron ida sei to’o ba nia rohan? Ita laran ta’uk no taridu tebes wainhira poder ne’e monu ba eh hela iha grupo eh parte ki’ik ida humanidade nian» [16]. Hanoin fila fali oinsa ita usa ita nia kbit (poder)
  1. La’os poder ema nian nebé aumenta eh sa’e tan significa eh nu’udar sasukat katak humanidade hetan progresso eh la’o tan ba oin. Basta ita hanoin de’it kona ba tecnologia sira «portentosas eh halo ita neon hakfódak» nebé ema usa ona hodi harahun população sira, hamonu bombas atómicas, hamohu grupo étnica sira. Iha momento balu iha tempo uluk história nian nebé, ema nia admiração ba progresso ló fó biban no leet atu ita haré efeito aat sira nebé progresso sira ne’e lori mai. Maibé risco sira ne’e iha nafatin to’o ohin loron, tanba «desenvolvimento tecnologia nian nebé barak no lais, la la’o hanesan eh la’o hamutuk ho desenvolvimento ema nian kona ba nia responsabilidade rasik, iha área valores nian, no ninia consciência (…), ita hamriik hanesan ema molik no nakloke-an sai iha ita nia poder rasik nia oin nebé sa’e boot ba nafatin, enquanto ita laiha instrumento sira hodi bele controla poder ne’e. Ita iha mecanismo superficial sira nebé oi-oin nebé kle’an, maibé ita labele afirma katak ita laiha ética ida nebé metin, cultura ida, no espiritualidade ida nebé hakbi’it ita atu hatene tau limite nebé lolós no iha nia laran contem controlo ida ba nia an rasik ho hanoin nebé naroman ka mós» [17]. Ita la hakfódak katak, iha sira nia liman, kbiit eh poder boot ida nune’e bele harahun moris, wainhira mentalidade paradigma tecnocrático halo ita hanesan ema matan delek, hodi la bele haré problema todan sira humanidade nian iha tempo ohin loron.
  1. Contrário ho paradigma tecnocrático ne’e, ita afirma katak mundo nebé hale’u ita la’os nu’udar objecto ba exploração, uso nebe ita labele controla, no ba ambição nebe la hotu de’it. Ita mos labele afirma katak, natureza nu’udar «fatin» ida de’it, nebé serve ba ita hodi harí eh desenvolve ita nia moris no ita nia projecto sira, «tanba ita mos parte ida husi natureza, ita hela iha nia laran, ho nune’e ita halo interação beibeik ho nia» [18], ho nune’e ita la haré «mundo hanesan ema nebé hamriik husi liur, maibé husi laran» [19].
  1. Hanoin ida nune’e halakon ideia katak ita ema nu’udar ser estranho ida, katak ema nu’udar factor externo ida nebé hakarak de’it atu estraga ambiente. Tuir lolós, tengki reconhece ema nu’udar parte husi natureza. Ema nia moris, matenek (inteligência) no liberdade nu’udar elemento natureza nian hodi bele hariku liu tan ita nia planeta, sira hola parte husi kbiit laran nian (fórças internas) no ninia equilíbrio.
  1. Tuir mai, ecologia nebé saudável mai husi eh nu’udar resultado husi interação entre ema ho ambiente, nebé ita bele descobre iha cultura original eh indígena sira no nu’udar realidade ida tinan atus ba atus nebe ita bele haré iha fatin oi-oin (regiões) mundo ne’e nian. Dala barak grupo sira ita ema nia «cria eh hamosu» meio ambiente ida [20], sira halo fali ho dalan ruma hodi la estraga no la halo meio ambiente tama ba susar laran. Problema boot ohin loron nian mak, paradigma tecnocrático harahun tiha ona relação saudável no harmoniosa ida ne’e. Iha situação oinsá de’it, necessidade nebé ita precisa teb-tebes hodi bele hasés eh halakon tiha paradigma tecnocrático nebé perigoso tebes ne’e no destruidor ne’e, ita sei la hetan liu husi dalan negação do ser humano, maibé liu husi dalan interação entre sistema sira natural nian «ho sistema sira social nian» [21].
  1. Ita hotu tengki hanoin fila fali kona ba questão kbiit ita ema nian (o poder humano), ninia significado no ninia limite sira. Tanba, ita ema nia kbiit sa’e maka’as teb-tebes iha de’it década balu nia laran. Ita to’o ona ba avanço tecnologia nian nebé halo ita doko ulun no hakfódak, no ita la hanoin tuir lolós katak, iha tempo nebé hanesan, ita ema rasik nakfilak-an fali nu’udar ema hirak nebé perigoso, tanba ho progresso be lalais hirak ne’e, ita rasik tau perigo ba buat-moris barak nia moris (a vida de muitos seres) no ba ita nia moris ba oin (sobrevivência) rasik. Iha biban ne’e, ita bele dehan tuir fila fali ironia ida husi Soloviev: «Século ida nebé la’o ba oin lala’is teb-tebes, to’o há’u hetan sorte atu sai ema ida iha ikus liu» [22]. Ita precisa naroman (neon naroman) no laran moos hodi reconhece katak ita nia kbiit (poder) no progresso nebé hamosu ona, oras ne’e fila kotuk fali hodi hasoru fali ita [23].

          Ai ético (Buat ético nian nebé ita bele kaer ba eh o aguilhão[1] ético)

  1. Decadência ética husi kbiit eh poder nebé lolós mosu husi máscara marketing nian no husi infórmação nebé la lós, nebé sai nu’udar dalan sira nebé diak liu (mecanismos úteis) iha ema hirak nebé iha recurso barak no boot liu hodi dada hanoin ema barak nian (influencia opinião pública) ba sira nia interesse. Ho tulun husi mecanismo sira hanesan ne’e, wainhira iha plano ruma nebe hakarak halo hodi hamosu projecto ruma nebe ho nia impacto nebé maka’as ba ambiente no se hamosu efeito poluição nebé aas, sira sei habosok eh bobar ba mai ema sira iha região nebá hodi koalia kona ba progresso local nebé sei hamosu mos biban eh oportunidade sira progresso economia nian, campo do trabalho sei aumenta no sei lori mos ba moris di’ak nebé sei tutan ba oan no bei oan sira. Maibé iha realidade, sira laiha interesse lolós ba loron aban bain rua nebé diak liu husi ema hirak nebé afetado, tanba sira la fó sai momós ba ema hirak ne’e katak, iha fase eh sequência sira projecto nian, rai nain sira sei hasoru problema boot ho sira nia rain rasik, hodi lakon condição nebé favorável no próspero ba sira nia moris, sira sei moris iha região nebé klót liu, fatin nebé ema ladún soi atu hela ba, moris hanesan laiha (sem vida eh sem movimento), ksolok atu moris hamutuk nu’udar comunidade no esperança ba moris aban bain rua nian laiha garantia, no mos liu tan ida ne’e, estrago sira global nian nebé sei halo aat eh prejudica ema barak nia moris.
  2. Ita labele tama iha lasu eh háni ksolok lala’is nian de’it nebé simu husi osan ruma nebé sira fó nu’udar troca, maibé ikus mai ita nia fatin sai fali nu’udar depósito husi resíduo tóxico nian. Uma nebé ita sosa eh harí ho osan nebé ita simu ne’e sei nakfilak fali ba rate tanba moras sira nebé sei semo ba mai. No há’u la koalia buat hirak ne’e baseia ba imaginação sira nebé man-manas los husi laran, maibé basei ba buat nebé ita moris no hasoru daudaun. Ita bele dehan katak, ida ne’e nu’udar exemplo nebé extremo liu, maibé iha contexto ida ne’e, ita laiha biban atu koalia kona ba estragos eh lakon sira nebé «kiik oan liu», tanba lós duni, iha duni estrago sira nebé wainhira ita halibur hamutk, ita hanoin katak ita bele tolera hela ne’e mak ikus mai, lori ita ba situação nebé ita oras ne’e hasoru daudau.
  1. Situação ida ne’e la’os liga malu de’it ho física ka biologia, maibé mos ho economia no ita nia maneira atu cumprende sasán. Lógica atu bele manán boot ho custo nebé kiik (lógica do máximo lucro ao menor custo), nebé haksumik-an iha racionalidade, progresso no promessa bosok-ten sira (ilusórias), halo preocupação lolós nian ba ita hotu nia uma hamutuk sai impossível (susar atu to’o ba), no atu bele tau-matan ho dalan ruma hodi halo promoção ba ema kiak, mukit no kbiit laek sira iha sociedade sai susar. Iha tinan sira ikus nee, ita bele nota oinsá dala barak ema kiak sira rasik, néon la naroman tan la hatene (confundidos) no haksolok los iha promessa bar-barak profeta falso sira nian, hodi monu iha bosok kona ba mundo ida nebé, la’os ema bosok-tén sira mak harí.
  1. Ideia sira nebé lalós kona ba buat nebé hanaran «meritocracia» buras ba daudaun. Meritocracia define nu’udar poder ida ita ema nian nebé dehan, ema eh grupo ruma «merecido», katak buat hotu tengki hakru’uk ba, domínio ema hirak nebé moris mai ho condição ba progresso eh desenvolvimento diak liu. Sai contrário fali wainhira halo aproximação nebé saudável hodi considera valor serbisu maka’as nian, harí capacidade original ema ida nian no iniciativa nebé merece hahí ba ema nebé hakarak boot (atu desenvolve-an); maibé wainhira ema ida la buka karik igualdade lolós nian kona ba oportunidade sira, meritocracia fácil lós atu sai fali nu’udar para-vento (hena tahan eh controla anin ró ida nian) hodi hametin liu tan privilégio sira husi ema oitoan nebé kaer poder nebé boot. Baseia ba lógica aat (perversa) eh lalós ne’e, saída mak sira importa kona ba estrago sira hasoru ita nia uma hamutuk, wainhira sira sente hela katak buat ida la kona sira (sentem-se seguros) tanba sira nia moris hale’u hela ho recurso sira económico nian nebé sira iha eh manán ho sira nia capacidade no haka’as-an (esfórços)?
  1. Iha ida-idak nia consciência rasik no hodi hanoin ba oan sira nebé sei selu todan eh estrago sira husi há’u nia hahalok sira, ita hatúr pergunta ida kona ba sentido: sentido husi há’u nia moris mak ida nebé los? Sentido husi há’u nia la’o rai iha mundo ne’e mak ida nebé los? No atu ita analisa ikus liu, saida los mak, sentido husi há’u nia serbisu no hau nia compromisso?

3. Fragilidade sira política internacional nian

  1. Maske «história hatudu sinal sira katak ita hakiduk ba kotuk (…), geração ida-idak tengki halo sira nia luta no conquista sira geração uluk nian hodi bele lori hamutuk to’o ba meta sira nebé sei aas liu. Ne’e mak dalan. Buat diak, hanesan ho lian seluk ita dehan domin, justiça no solidariedade, ita sei la to’o eh manán dala ida de’it no ba nafatin; loro-loron ita tengki manán eh conquista sira» [24]. Atu bele hetan progresso ida nebé la nakdoko no abut metin, hau hakarak husu teb-tebes katak «acordo multilateral sira entre Estado sira tenki tau iha prioridade dahuluk» [25].
  1. Sei la fólin buat ida wainhira ita tanesan multilateralismo ho autoridade mundial nian ida nebé concentra eh iha de’it ema ida nia liman eh uha elite ida nia poder eh kbiit nebé excessivo. «Wainhira ita koalia kona ba modelo autoridade mundial ida nebé lei mak regula eh kesi nia, ita labele hanoin fali kona ba autoridade ida nebé ho carácter pessoal» [26]. Ita koalia liu-liu kona ba «organização mundial sira nebé eficaz eh serbisu diak no fólin ba sociedade, nebe iha kbiit hodi bele tau matan ba diak ema hotu-hotu nian (bem comum mundial), halakon kiak no mukit, no hodi fó defesa nebé lolós ba direitos humanos fundamentais» [27]. Buat nebé importante mak, organização eficaz sira ne’e tenki hakonu-an ho autoridade lolós ida nebe bele «assegura» realização katak, dalan hodi bele to’o ba objectivo balu ema nian nebe fólin boot liu. Ho dalan ida ne’e, ita bele realiza multilateralismo hodi la depende-an ba iha circunstância sira mudança política nebé la metin eh interesse sira ema oitoan sira nian, ho nune’e sasán sira sei sai efectivo no estável.
  1. Ita lamenta tebes tanba crise sira global nian liu leet de’it no la sai lição ba ita no biban atu lori mudança sira nebé iha fólin ba ita [28]. Ida nee mak mosu iha crise monetário (financeira) iha tinan 2007-2008 no mosu dala ida tan durante pandemia Covid-19 nian. De facto «estratégia lolós sira nebé desenvolve no implemente iha mundo, hafóin mosu tiha crise sira ne’e, hanesan orientada liu ba individualismo, ladún maka’as ba integração, fó liberdade boot liu ba ema hirak nebé iha ona kbiit nebé boot (verdadeiramente poderoso) no buka atu sés-an eh halai subar ho condição nebé diak (sem ilesos)» [29].

         Desenha fila fali multilateralismo

  1. Hodi la’os de’it salva modelo multilateralismo uluk nian, ita haré hanesan desafio nebé ita hasoru daudaun mak desenha fila fali no halo fila fali multilateralismo ne’e iha roman situação global loron ohin nian. Há’u convida imi atu reconhece katak «iha grupo no organização barak sociedade civil nian nebé tulun hodi hola fatin fali eh sai nudar compensação ba fraqueza sira Comunidade Internacional nian, sira nia kuran atu halo coordenação iha situação sira nebe susar tebes, sira nia kuran fó atenção ba direitos humanos fundamentais nian» [30]. Kona ba ne’e, por exemplo, processo Otava nian contra uso, elaboração no fábrica ba minas antipessoais, nudar exemplo ida nebé hatudu oinsa sociedade civil no ninia organização sira iha capacidade hodi cria dinâmica sira nebé tulun ba di’ak (eficaz), nebé ONU rasik la consegue. Nune’e, princípio de subsidiariedade aplica mos iha contexto global-local.
  1. Iha tempo natón nia laran (médio prazo), globalização dudu ba oin intercâmbio cultural nebé espontâneo, hodi halo ema hatene malu diak liu tan no dalan sira ba integração povo sira nian nebé sei lori ba multilateralismo «hahú husi nível kraik» no la’os multilateralismo ida nebé elite kbiit na’in sira mak hakotu-lia de’it. Exigência sira nebé mai husi nível kraik iha mundo tomak, iha nebé, activista sira husi país oi-oin tulun malu no dudu malu ba oin, ikus mai bele fó pressão ba hirak nebé nudar hún eh kaer poder oi-oin. Ita hein katak, hanoin ida ne’e bele acontece iha biban nebé ita hasoru daudaun crise climática. Tan ne’e, há’u afirma dala ida tan katak, «wainhira cidadão sira la controla poder político nian – nacional, regional no municipal -, ita sei labele mos atu combate estragos eh buat aat sira hasoru ambiente nian» [31].
  1. Cultura pós-moderna nian hahoris ona sensibilidade fóun ida ba ema kbiit-laek sira no kbiit ladún iha. Ida ne’e liga malu ho buat nebé há’u husu beibeik, iha carta encíclica Fratelli tutti, kona ba tau uluk ema moris iha oin (primado da pessoa humana) no defesa ba ema nia dignidade, aas liu eh independentemente husi ema ida nia circunstância sira. Ne’e nudar dalan ida tan hodi hakahik ba multilateralismo, hodi bele resolve hún husi problema sira humanidade nian, buka dalan liu-liu fó respeito ba dignidade ema nian, ho nune’e mak ética sei sai nudar sasukat uluk liu ba ema do que interesse sira local eh liu lalais de’it (contingentes).
  1. Ita la hanoin iha ne’e atu hasés tiha (substitui) política nia fatin. Fórça eh potência fóun sira nebé fóin mos umai ne’e hanesan relevante lós no bele to’o ba resultado importante hodi fó solução ba problema concreto sira, nebé durante pandemia, problema balu hatudu-an sai ona. Realidade nebé hatudu katak, resposta sira ba problema sira bele mai husi país nebé de’it, biar país ida ki’ik karik ba, lori ita atu reconhece katak, multilateralismo nudar dalan ida nebé ita labele tau sés tiha ba sorin.
  1. Diplomacia tuan nian – nebé oras nee rasik iha crise nia laran – hatudu nafatin ninia importância no necessidade. Maske nune’e, nia seidauk bele hamoris modelo ida diplomacia multilateral nian nebé hatán ba configuração fóun mundo nian, maibé, wainhira bele fórmulariza fali karik, tengki sai parte ida husi solução, tanba ita labele tau sés tiha experiencia rasik durante tinan atus ba atus nia laran.
  1. Mundo ne’e sai liu tan multipolar no, iha tempo nebé hanesan, mundo sai complexo liu tan to’o ita precisa quadro ida nebe la hanesan hodi bele hetan dalan ba serbisu hamutuk nebé bele fó resultado dia (eficaz). Ita lá to’o hanoin de’it iha equilíbrio sira poder nian, ita tengki hatán mos ba desafio sira fóun nian no hatene reage ho mecanismo sira global nian ba desafio sira ambientais, sanitários, culturais no sociais, liu-liu hodi bele hametin respeito ba direitos humanos nebé elementar liu, direito sira social nian no tau matan eh cuidado ba ita nia uma hamutuk. Ita koalia kona ba oinsa atua tu harí regra sira universal nian no bele fó resultado diak hodi garante proteção mundial.
  1. Buat hirak ne’e hotu husu atu iha criação ba procedimento fóun ida nebé fó legitimação ba decisão sira nebé fóti, tanba procedimento nebé hatúr ona durante década balun ia laran la to’o no mos la eficaz. Iha contexto ne’e, necessário tebes loke espaço hodi koalia ba malu (diálogo), consulta, arbitragem, resolução ba conflito sira, supervisão no, ho liafuan badak, nudar dalan ida ba «democratização» nebé boot liu iha esfera global, hodi bele expressa no hatama situação oi-oin mundo nian. Sei laiha tan fólin buat ida, atu dudu eh fó apoio ba instituição sira nebe kumu metin direito sira ema kbiit na’in sira, hodi la tau matan ba ema hotu-hotu nia direito.

4. Conferência sira kona ba clima: progresso no falhanço sira

  1. Durante década balu nia laran ona mak representante sira, países 190 resin halibur malu fila fila (periodicamente) hodi buka dalan hatán ba situação clima nian. Conferência Rio de Janeiro nian iha tinan 1992 resulta ona adopção ba Convenção-Quadro Serviço Nações Unidas nian kona ba Alteração Climáticas (UNFCCC), tratado ida nebé vigora ona wainhira hetan nia ratificações necessária sira husi país sira nebé assina acordo ne’e iha tinan 1994. Estado sira ne’e tinan-tinan halibur malu hamutuk iha Conferência das Partes (COP), organismo ida aas liu hodi halo decisão. Buat balu nudar falimento, hanesan ida nebe halo iha Copenhaga (2009), maibé buat sira seluk fó dalan atu bele hetan hakat sira nebé importante, por exemplo COP3 iha Quioto tinan 1997. Ninia Protocolo nebé fólin boot liu mak hatúr objectivo ba redução emissão sira gas nian ho efeito estufa, iha nia totalidade to’o 5% compara ho tinan 1990. Nia data limite iha tinan 2012, maibé realidade hatudu momós katak la consegue halo tuir eh cumpre.
  1. Buat seluk tan mak, iha Quioto, parte hotu-hotu compromete-an ona atu implementa programa sira kona ba adaptação hodi hamenos efeito sira ba mudança clima nian nebé la’o daudaun. Sira mos prevê dalan sira hodi bele tulun taka custo sira tan medida sira nebé fóti ona iha país sira nebé la’o daudaun ba desenvolvimento. Protocolo ne’e vigora ona iha tina 2005.
  1. Tuir mai, sira husu atu cria mecanismo ida kona ba oinsa hatán ba lakon no aat sira nebé mai husi mudança climáticas, nebé reconhece katak país sira nebé riku liu mak sai nudar responsável principal no sira buka dalan hodi fó compensação ba lakon no aat sira iha país sira nebé vulnerável liu. Ne’e la koalia kona ba fó osan ba (financia) «adaptação» país sira ne’e, maibé oinsá fó compensação tanba aat (estragos) sira nebé sira hasoru. Pergunta nee sai nudar questão importante iha Conferência oi-oin COP
  1. Iha COP21 iha Paris (2015) sai nudar momento importante ida tanba hamosu ona acordo nebé envolve parte hotu-hotu. Ita bele considera biban nee nudar hahú foun (um novo início) ida, hanoin tuir fali falimento sira, hodi nune’e bele to’o ba objectivo sira nebé estabelece ona iha fase dahuluk. Acordo ne’e vigora iha loron 4 Novembro 2016. Maske nudar acordo ida nebé kesi, maibé requisito sira hotu nebé iha la sai hanesan obrigação lolós ida no requisito sira balu husik hela leet (margem) nebé luan ba explicação eh descrição nebé específico liu tan. Aliás, maske wainhira la la’o tuir obrigação sira, laiha sanção ruma nebé prevista no identificada atu aplica, no laiha mos instrumento sira nebé eficaz hodi bele garante oinsá bele hala’o lolós acordo ne’e. Nune’e mos, acordo ne’e prevê forma sira atu halo mamar (flexibilidade) ba país sira nebé la’o daudaun ba desenvolvimento.
  1. Acordo Paris nian apresenta objectivo ida ba tinan naruk nia laran (longo prazo): mantém aumento temperatura médias globais nian iha graus 2 nia okos compara ho nível sira pré-industrial nian, ho objectivo atu hatún temperatura ne’e to’o 1,5 graus. Maske, sei haka’as-an hodi serbisu namánas hela hodi hametin procedimento sira nebé concreto hodi halo monitorização no fornece critério geral sira hasoru objectivo sira nebé la hanesan iha país oi-oin. Situação ne’e halo susar liu tan atu iha avaliação ida nebe objectiva liu (quantitativa) kona ba resultado sira nebé efectivo.
  1. Hafoin realiza tiha Conferência sira balu ho resultado nebé mukit no desilusão COP25 nian iha Madrid (2019), iha tempo nebá hein katak ausência de reação (inércia) bele hetan nia resposta di’ak iha COP26 iha Glasgow (2021). Substancialmente, ninia resultado mak lança fila fali Acordo Paris nian, nebé adia tiha tanba situação sira pandemia nian. Nunee mos, mosu «exortação sira» be wa’in naresin, nebé dehan susar tebes atu hein impacto ruma nebé concreto. Proposta sira nebé hakarak atu garante transição ida nebé lalais no eficaz ba forma sira energia alternativa no menos fó poluição, la consegui lori ba oin no hatudu resultado diak.
  1. COP27 iha Sharm El Sheik (2022) houri hahú kedas sente ameaçado tanba situação nebé mosu husi invasão Ucrânia nian, nebé halo crise economia no energia ida nebé todan tebes. Utilização carvão sa’e liu tan no ema hotu buka dalan atu hetan supply nebé suficiente. País sira nebé la’o daudaun ba desenvolvimento considera acesso ba energia no oportunidade sira ba progresso nudar prioridade ida nebé urgente. Reconhece momós ona katak, de facto, combustíveis fósseis (inflamável) fornece 80% ba energia mundial no ninia utilização sei sa’e ba nafatin.
  1. Conferência iha Egipto nudar exemplo husi situação kona ba dalan ba negociação sira nebé difícil liu. Bele dehan katak, pelo menos Conferência ne’e produz hakat ida ba oin iha consolidação sistema financiamento ba «lakon no estragos sira» iha país sira nebé afectado liu husi catástrofe sira clima nian, buat nebé hanesan fó fali lian foun (nova voz) no hetan participação boot liu husi país sira nebé la’o daudaun ba desenvolvimento. Maibé mos, iha questão ida hanesan ne’e, iha buat barak mak seidauk lós, liu-liu responsabilidade concreta país sira nian nebé tengki contribui.
  1. Oras ne’e, ita bele afirma mos katak «acordo sira ne’e hala’o ona no nível implementação ki’ik, tanba sira la harí mecanismo sira ba controle nian nebé adequados, halo revisão periódica no fó sanção sira wainhira mosu violação. Princípio sira nebé sira hatúr ona sei hein hela dalan sira implementação prática nian nebé efisien no flexível» [32]. Nune’e mos «negociação sira internacional nian labele la’o ba oin ho didi’ak tanba posição husi país sira nebé buka diak deit ba sira nia interesses nacionais ass liu fali hakarak diak ema hotu-hotu nian (bem comum global). Ema hirak nebé sei terus tan consequência sira buat hirak nebé ami koko atu subar, sei hanoin kona ba hahalok falta de consciência no responsabilidade ne’e [33].

5. Ita bele hein saída husi COP28, iha Dubai?

  1. Emirados Árabes Unidos sei sai nudar uma-na’in iha Conferência das Partes (COP28). Nudar país husi Golfo Pérsico nian ida nebé caracterizado hanesan exportador energia fóssil, maske nia investe barak tiha ona ba energia nebé bele hafoun fali (renováveis). Ne’e duni, companhia sira mina (petrolíferas) no gas nian iha ambição boot atu realiza projecto foun sira hodi bele habelar liu tan sira nia produção. Hanoin katak sei laiha buat foun nebé bele mosu iha COP28 nudar hahalok nebé la folin ba ita an rasik, tanba ida ne’e significa halo ema hotu-hotu, liu-liu grupo hirak nebé kiak liu, simu consequência aat husi mudança climática.
  1. Wainhira ita fiar-na iha capacidade ema nian nebé boot eh transcende ninia interesse kiik sira no hatene hanoin luan, ita bele laran metin nafatin katak COP28 sei lori ba possibilidade transição energia ida nebé lala’is liu, ho compromisso sira nebé eficaz nebé ita bele monitoriza ho forma permanente. Conferência ida ne’e bele sai ponto de viragem (ho dalan foun) no bele hatudu katak, buat hotu-hotu nebé halo ona desde 1992 ne’e buat sério no útil; wainhira la sai hanesan ne’e, buat ne’e sei lori laran susar boot ida no sei tau iha risco buat sira hotu nebé alcança ona to’o ba tempo ne’e.
  1. Maske iha ona negociação no acordo sira be bar-barak, emissão global sa’e aas ba nafatin. Los duni, bele hanoin katak, wainhira laiha acordo sira ne’e karik, emissão global nian sei sa’e aas liu tan. Maibe, kona ba questão eh tema oi-oin ambiente nian, wainhira iha hakarak eh vontade, sei hetan resultado sira nebé folin boot (significativos), por exemplo kona ba protecção camada ozona nian. Maibé, transição nebé precisa hodi bele la’o ba hetan fonte energia belun-ho- ambiente (energia limpas), hanesan eólico (katak, energia husi anin no loro-matan nian), no energia selu-seluk tan, no mos hapara uso ba combustíveis fósseis, sei la la’o ba oin ho lala’ish nune’e, buat nebé hala’o daudaun hetan risco atu bele considerado eh interpretado de’it hanesan jogo ida hodi haksolok-an.
  1. Ita tengki hakat liu tiha mentalidade eh lógica nebé hatudu katak ita sensível ho problema, maibé iha tempo hanesan, ita laiha aten-brani atu bele halo mudança sira nebé substancial. Ita hatene katak, hodi continua halo nune’e, iha tinan balu nia laran ita sei bele hakat liu limite máximo nebé ita hein hela, mak 1,5 graus centígrados no ita sei bele, iha tempo badak, atinge 3 graus ho risco nebé aas, no ita bele to’o ba ponto ida nebé crítico. Liu tan ne’e, wainhira ita la atinge ponto de retorno, ninia efeito eh consequência sira bele sai aat eh desastrosa liu no tengki foti ação nebé lalais, ho custo nebé boot tebes no sei implica ba parte sira economia no social nian nebé sério no ita labele tolera. Los katak, medida sira nebé ita foti eh adopta iha nia custo sira, maibé, wainhira ita hein kleur liu tan, maka custos nebé previstos sei sai todan liu tan.
  1. Há’u hanoin ne’e essencial, hodi insite katak «buka de’it aimoruk técnico (remédio técnico) ba problema ambiental ida-idak nebé mosu, ne’e katak, tau-sés tiha (isolar), evidentemente, buat hirak nebé interligado no subar tiha problema lolós sira no problema sira nebé kle’an iha sistema global nian» [34]. Los duni katak, necessário duni halo esforço eh haka’as-an sira kona ba adaptação hasoru buat aat sira nebé ita labele muda iha tempo badak, no nu’udar hahalok nebé positivo intervenção balu no progresso sira tecnologia nian hodi absorve no captura gases emitidos, maibé ita corre risco atu hela metin no la hetan dalan sai (bloqueados) iha lógica hadi’a de’it (consertar), taka-kuak de’it (remendar), hadi’a deit situação, meibé, tuir lolós, no fundo, iha buat hirak ne’e nia kotuk subar hela buat sira nebé continua aat ba nafatin no ita contribui nafatin ba buat aat hirak ne’e. Ita hanoin katak, ita bele resolve problema hotu-hotu iha loron-aban-bain-rua nian ho intervenção foun sira técnica nian, ne’e nu’udar pragratismo oho-ema-barak nian (pragmatismo homocida), hanesan ita duit bola neve nian ba foho lolon.
  1. Dala ida tan, mai ita hapara ona hahalok irresponsável sira nebé apresenta questão ne’e hanesan ambiental «verde» ida de’it, nebé romântica, no nebé dala barak sai nu’udar troça (ridicularizada) ba interesse sira económica nian. Ita bele admite katak, finalmente, situação ne’e kona ba problema humano no social iha nia sentido eh contexto nebé luan no iha nia nível oi-oin. Tan ne’e husu ema hotu-hotu atu serbisu hamutuk (envolvimento de todos). Iha biban Conferência sira kona ba Clima nian, bolu beibeik atenção ba ação sira husi grupo sira nebé considerado nu’udar negativo, nebé hanaran «radicalizados»; Maibé, na realidade, sira preenche eh hola fatin iha mamuk nebé sociedade tomak husik hela, nebé tuir lolós tengki fó «pressão» nebé saudável, tanba uma-kain ida-idak tengki consciente katak ne’e liga metin ho sira nia oan sira nia loron-aban-bain-rua.
  1. Wainhira iha duni karik hakarak nebé móos katak, COP28 sai nu’udar biban histórico, nebé bele hanai no hahí ita nu’udar seres humanos, então ita bele hein forma sira transição energia nian nebé kesi ita (fórmulas vinculantes) nebé hatúr iha caraterística tolu ne’e: eficientes (katak, serve no sei fó duni resultado di’ak), vinculantes (katak, kesi ita iha ação hamutuk) no facilmente monitoráveis (katak, la susar atu ita hamatan no controla nia processo no progresso). Buat tolu ne’e serve hodi bele hahú processo foun ida nebé drástico, intenso no bele sura ho ema hotu-hotu nia serbisu maka’as. Ida ne’e seidauk acontece tuir dalan sira nebé ita liu ona to’o ba oras ne’e, maibé ho processo ida hanesan ne’e, bele harí fali credibilidade política internacional nian, tanba, ho de’it dalan concreta ida nune’e mak bele hamenus significativamente dióxido carbono nian no evita tuir tempo buat sira bé aat liu tan.
  1. Ita hein katak, hirak nebé hola parte iha COP28, bele sai nu’udar ema estrategas sira nebé bele hanoin liu-liu ba di’ak ema-hotu-nian (bem comum) no ba sira nia oan nia loron-aban-bain-rua, do que hanoin de’it ba interesse sira tempo badak husi país eh empresa sira balu. Ho dalan nune’e, hein katak, sira bele hatudu nobreza política nian, no la’os hatudu fali moe política nian (a vergonha política). Ba kbiit-na’in sira, há’u hakarak repete fali de’it pergunta ida ne’e: «Folin saída los, ohin loron ema ida hakarak kaer metin ukun eh poder ida, nebé iha tempo oin mai ema sei hanoin de’it mak kona ba nia incapacidade hodi halo intervenção, wainhira tengki foti decisão sira nebé urgente no necessário?» [35].

6. Motivação sira espiritual nian

  1. Ba fiar-na’in católico sira, há’u hakarak fó hanoin nafatin motivação sira nebé moris husi sira nia fiar rasik. Há’u encoraja maun-alin no bin-feton sira husi religião sira seluk atu halo mos nune’e, tanba ita hatene katak fiar nebé autêntica la’os hakbíit eh fó força de’it ba ita ema nia fuan, maibé transforma mos ema nia moris tomak, transfigura objectivo sira ema ida-idak nian, haroman relação ho ema seluk no hametin relação ho criação tomak. 

Iha roman fiar nian

  1. Bíblia haktuir mai ita katak «Maromak, haré ba nia obra sira hotu, nia haré buat hotu di’ak teb-tebes» (Gen 1,31). «Rai no buat hotu nebé esiste» (Deut 10,14) Na’i nian. Tanba ne’e, Na’i lia-tun mai ita katak: «Laiha rai ida bele fa’an kotu, tanba rai ne’e Ha’u nian, no imi ne’e mesak ema la’o rai de’it no imi nu’udar Ha’u nia bainaka» (Lev 25,23). Nune’e, «responsabilidade ba rai nebé Na’i mak na’in ne’e, katak, ema nebé Maromak haraik matenek (inteligência), tengki respeita lei sira natureza nian no harmonia nebé iha (delicados equilíbrios) entre criatura sira hotu mundo ne’e nian» [36].
  1. Iha sorin seluk, «Universo tomak, ho nia relação be oi-oin, hatudu di’ak liu tan riku-soin Maromak nian be la nahas» no, tuir mai, atu bele sai ema-neon-na’in (sábios), «ita precisa cumprende buat oi-oin, iha sira nia relação ba malu nebé oi-oin mos» [37]. Tuir dalan ba sabedoria ida ne’e, ita labele hatudu hahalok hanesan la interesse eh sente hanesan buat baibain hela kona ba realidade espécies oi-oin nebé hahú lakon ba daudaun no crise climática nebé lori daudaun perigo ba criatura barak nia moris.
  1. Jesus «bele convida ema seluk atu hamatan ba buat furak be mundo iha, tanba Nia rasik moris hodi habelun-malu nafatin ho natureza no hatudu ba natureza ninia atenção be nakonu ho carinho no admiração. Wainhira Nia la’o liu husi sikun há’at Nia rain nian, nia sempre para hodi contempla furak nebé Nia Aman rasik mak kari no convida beibeik nia escolante sira atu cumprende lia-menon Maromak nian (mensagem divina) iha buat hirak ne’e» [38].
  1. Iha tempo nebé hanesan, «criatura sira rai-klaran ne’e nian la hatudu-an hanesan realidade natural ida de’it, tanba Ida be Moris-Hi’as ona (o Ressuscitado) halo sira hola parte misteriosamente ho Nia, no Nia sai nu’udar mata-dalan ba destino ida nebé completo liu. Ai-funan sira rasik iha to’os laran no manu sira nebé ita ema nia matan contempla no admira, oras ne’e nakonu ho Nia presença nebé nabilan» [39]. Wainhira «Universo ma’i eh desenvolve-na iha Maromak, Nia nebé hakonu universo tomak … nune’e, iha mistério atu contempla iha ai-tahan ida, iha kadalak wé nian ida, iha maho-wén dader, no iha ema kiak nia oin» [40]. Mundo hananu kona ba Domin ida be rohan-laek; oinsa ita bele la tau-matan ba nia?

La’o ba comunhão no responsabilidade

  1. Maromak tau ita hamutuk ona ho nia criatura sira hotu. Maske nune’e, paradigma tecnocrático bele tiha isola ita husi buat nebe hale’u hela ita, bosok ita hodi halo ita haluha kona ba mundo tomak nu’udar «zona ida contacto nian» [41].
  1. Cosmovisão judaico-cristã nian defende valor peculiar (único) no central ema nian (ser humano) iha obra bo-bot seluk Maromak nia leet, maibé ohin loron, ita obrigado atu reconhece katak ita bele mak defende de’it «antropocentrismo nebé iha», ho lia-fuan seluk, reconhece katak, ita sei labele cumprende no mos sustenta eh tahan ita ema nia moris, se la’os ho criatura sira seluk nian. De facto, «ita no buat hotu nebé iha, iha universo ne’e, tan ita hotu mesak criatura husi Aman ida de’it, nune’e ita hotu sai ida de’it iha laço ida bei ta matan-la-haré no ita hotu harí família universal ida de’it, comunhão ida nebé sublime nebé hakonu ita iha respeito sagrado ida, nakonu ho domin no haraik-an» [42].
  1. Ida ne’e la’os produto husi ita nia hakarak rasik, iha nia hún seluk nebé ita hetan iha abut ita nia ser nian, tanba «Maromak tau ita hamutuk ona, metin teb-tebes ho mundo be hale’u ita, to’o ita rasik bele sente rai nebé monu (desertificação do solo), hanesan ita rasik sente moras ida isin-lolon nian, no espécie husi criatura ida nebé mohu ba daudaun, atu hanesan mutilação ida» [43]. Nune’e, mai ita hapara hanoin eh ideia nebé considera katak, ita ema, nu’udar ser nebé autónomo, iha-kbi’it-ba-buat-hotu (omnipotente) no laiha-rohan (ilimitado), no hahú haré fali ba ita nia an rasik, hodi nune’e ita bele cumpreende buat sira ne’e ho maneira nebé haraik-an liu no riku liu.
  1. Há’u convida imi ida-idak atu acompanha percurso dame-malu (reconciliação) ida ne’e ho mundo nebé ita horik ba no bele hariku processo ne’e ho imi nia contribuição, tanba ita nia serbisu maka’as ne’e kona malu ho dignidade pessoal no ho valores boot sira. Ne’e duni, há’u labele nega katak, necessário tebes atu ita sai ema sincero no reconhece katak solução sira nebé eficaz liu, sei la mai de’it husi esforço sira individual nian, maibé liu-liu husi decisão bo-boot sira política nacional no internacional nian.
  1. Maske nune’e, buat hotu la’o ba buat conjunto ida no hodi hadók tiha aumento temperatura global nian ho nia boot to’o ba décima de grau (o aumento de uma décima de grau na temperatura global) de’it bele natón ona hodi hakmán ema barak nia terus. Maibé, buat nebé importante liu mak buat ruma nebé menos quantitativo: hanoin nafatin ba katak, laiha mudança ida nebé tahan kleur (duradoura), wainhira la mai husi mudança cultural, waihira laiha qualidade moris ida nebé tasak (uma maturação do modo de viver) no iha sociedade ida nebé fiar-katak-bele (convicção da sociedade), no sei laiha mudança sira cultural nian, wainhira laiha mudança iha ema nia an rasik.
  1. Esforço eh haka’as-an sira família sira nian atu hamenus poluição no lixo, no consumo hahán ho moderado, cria daudaun cultura foun ida. Realidade simples husi muda toman sira moris pessoal nian, família nian no comunidade sira nian fo dalan esperança ba preocupação sira kona ba responsabilidade nebé setor político sira la hasán eh la cumpre no hirus tan falta de interesse nebé ema-kbi’it-na’in sira hatudu. Ita nota katak, maske, hahalok diak sira ne’e la produz kedas efeito ida nebe relevante tebes tuir ponto de vista quantitativo, buat hirak ne’e contribui hodi bele realiza processo bo-boot sira transformação nian nebé mosu hahú husi nível kle’an eh kraik sociedade nian.
  1. Wainhira ita considera karik katak emissão sira pro capite (por indivíduo) iha Estados Unidos mak, besik boot liu dala rua (cerca de dobro do) compara ho emissão por indivíduo nebé hela iha China no besik wa’in liu dala hitu (cerca de sete vezes) aas liu país sira nebé kiak liu, [44], nune’e, ita bele afirma katak mudança generalizada ida husi estilo moris nian nebé irresponsável no liga malu ho modelo ocidental nian sei fó impacto ida nebé significativo iha tempo naruk mai (longo prazo). Nune’e, hamutuk ho decisão política sira nebé indispensáveis, ita bele la’o iha dalan ba tau-matan hamutuk.
  1. «Laudate Deum» mak carta ida ne’e nia título, tanba ser humano ida nebé hanesan hakarak hola fali Maromak nia fatin, nia sei sai fali perigo nebé aat liu ba nia an rasik.

 

Fó sai iha Roma, São João de Latrão, iha loron 4 fulan outubro – festa São Francisco de Assis – tinan 2023, tinan ba dala sanulu resin ida há’u nia pontificado nian.

FRANCISCUS

 

_____________________________________

[1] Conferência dos Bispos Católicos dos Estados Unidos, Global Climate Change Background, 2019.

[2] Sínodo dos Bispos – Assembleia Especial para a Região Pan-Amazónica, Documento Final (outubro de 2019), 10: AAS 111 (2019), 1744.

[3] Simpósio das Conferências Episcopais de África e Madagáscar (SCEAM), Diálogos Climáticos Africanos – Comunicado, Prefácio, Nairobi 17/X/2022.

[4] Cf. Intergovernmental Panel on Climate Change(IPCC), Climate Change 2021, The Physical Science Basis, Cambridge e Nova York 2021, B.2.2.

[5] Cf. Idem, Climate Change 2023Synthesis Report, Summary for Policymakers, B.3.2. Referimo-nos a https://www.ipcc.ch/report/ar6/syr/downloads/report/IPCC_AR6_SYR_SPM.pdf para o Relatório 2023.

[6] Cf. United Nations Environment Program, The Emissions Gap Report 2022: https://www.unep.org/resources/emissions-gap-report-2022.

[7] Cf. National Oceanic and Atmospheric Administration, Earth System Research Laboratories, Global Monitoring Laboratory , Trends in Atmospheric Carbon Dioxide: https://www.gml.noaa.gov/ccgg/trends/.

[8] Cf. IPCC, Climate Change 2023Synthesis Report, Summary for Policymakers, A.1.3.

[9] Cf. Ibid., B.5.3.

[10] Estes dados do Intergovernamental Panel on Climate Change (IPCC) estão baseados em cerca de 34.000 estudos. Cf. IPCC, Synthesis Report of the Sixth Assessment Report (20/03/2023): AR6 Synthesis Report Climate – Change 2023.

[11] Cf. IPCC, Climate Change 2023Synthesis Report, Summary for Policymakers, A.1.2.

[12] Cf. Ibidem.

[13] Francisco, Carta enc. Laudato si’ (24/V/2015), 101: AAS 107 (2015), 887.

[14] Ibid., 105: o. c., 889.

[15] Ibid., 106: o. c., 890.

[16] Ibid., 104: o. c., 888-889.

[17] Ibid., 105: o .c., 889.

[18] Ibid., 139: o. c., 903.

[19] Ibid., 220: o. c., 934.

[20] Cf. S. Sörlin – P. Warde, «Making the Environment Historical – an Introduction», in AUTORES VÁRIOS, Nature’s End: History and the Environment, Basingstoke – Nova Yorque 2009, 1-23.

[21] Carta enc. Laudato si’, 139: o. c., 903.

[22] V. Soloviev, Os três diálogos e o relato do Anticristo, Ecclesiæ – Campinas 2021.

[23] Cf. S. Paulo VI, Discurso à Assembleia Geral da FAO por ocasião do XXV aniversário da sua instituição (16/XI/1970), 4: AAS 62 (1970), 833.

[24] Francisco, Carta enc. Fratelli tutti (03/X/2020), 11: AAS 112 (2020), 972.

[25]  Ibid., 174: o. c., 1030.

[26]  Ibid., 172: o. c., 1029.

[27]  Ibidem.

[28] Cf. ibid., 170: o. c., 1029.

[29]  Ibidem.

[30]  Ibid., 175: o. c., 1031.

[31] Carta enc. Laudato si’, 179: o. c., 918.

[32] Carta enc. Laudato si’, 167: o. c., 914.

[33] Ibid., 169: o. c., 915.

[34] Carta enc. Laudato si’, 111: o. c., 982.

[35] Ibid., 57: o. c., 870.

[36] Carta enc. Laudato si’, 68: o. c., 874.

[37] Ibid., 86: o. c., 881.

[38] Ibid., 97: o. c., 886.

[39] Ibid., 100: o. c., 887.

[40]  Ibid., 233: o. c., 938.

[41] Cf. D.J. Haraway, Quando as espécies se encontram, Ubu Editora – São Paulo 2022.

[42] Carta enc. Laudato si’, 89: o. c., 883.

[43] Francisco, Exort. ap. Evangelii gaudium (24/XI/2013), 215: AAS 105 (2013), 1109.

[44] Cf. United Nations Environment Program, Emission Gap Report 2022: https://www.unep.org/resources/emissions-gap-report-2022.

 

Serviço Media CET-Dili, 14 Novembro 2023

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *

error: Content is protected !!