Reflexão Dominical – Domingo XXX tempo Baibain – Tinan A

Partilha
    
 
   

page1image54542912

Reflexão Dominical

Domingo XXX tempo Baibain Tinan A

29 de outubro de 2023

I Leitura: Ex 22,20-26
Salmo: Sl 17 (18), 2-3. 7. 47. 51ab

II Leitura: 1 Tes 1,5c-10
Evangelho: Mt 22,34-40

Leitura sira liturgia Domingo XXX nian apresenta ho momós katak DOMIN mak centro no resumo husi UKUN-FUAN sira hotu Maromak nian; ne’e vale ba povo da Antiga Aliança: povo Israel (Ex 3,7-14; 6,7; Is 43,1), no mos ba povo da Nova Aliança, humanidade tomak nebé fiar iha Jesus Cristo (cf. Mt 28,19-20; Jo 17,20-21). Wainhira ita halo leitura ba Bíblia, ita sei descobre katak Na’i Maromak rasik mak we matan inan domin nian eh fonte do amor (cf. 1 Jo 4,7-8.10-16).

Maromak nia domin lolós ne’e expressa iha hahalok boot rua: ida uluk mak Ninia auto-comunicação, katak Na’i Maromak la rai de’it buat di’ak (com certeza Deus é summum bonum, absoluto e insubstituível), buat kmanek no murak iha nia Án rasik, maibé comunica no fahé qualidade di’ak sira iha Ninia obra da criação, ba benefício ita ema nian nebé unicamente Maromak halo tuir nia ilas no tanesan (cf. Gn 1,26-27). Ita basta lé de’it Genesis 1,1-31 ita bele cumpreende ona katak, núcleo husi existência da criação, to’o existência no identidade povo Israel no cristianismo nian mak auto-comunicação de amor (cf. 1Jo 4,8.16) Maromak nian nebé absoluta, livre no gratuita, nebé dada sai ema husi condição atan no sala nian hodi sai ema livre no Maromak oan doben (cf. Jo 1,12; 3,1.16; 11,52; Rom 8,16; Col 1,16; 1 Jo 3,1-10), nebé nia fons et culmen (hún no tútun) mak sacrifífio Jesus Cristo nian iha Cruz nebé Igreja celebra iha Eucaristía no hamoris iha nia missão. Hahalok daruak domin lolós Maromak nian mak fidelidade ba nia Aliança (cf. Dt 7,9; Sal 136; Heb 1,1; 10,23), katak, hahú kedas husi promessa Maromak nian ba Abraão (cf. Gn 12,1-3) ba oin, biar povo Israel lakon fila-fila fiar hodi abandona Maromak, maibé Maromak nunca abandona sira. Salmos 136,1 hateten: “Hawelok Na’i ba, basá Nia di’ak, Nia domin metin ba nafatin!”.

Enquanto ba povo Israel no mos ba ita, Israel foun (povo Moruk Foun nian), princípio domin lolós nian mak harmonia entre hatene Maromak nia Ukun Fuan sira no moris tuir eh tau iha prática. Jesus hateten: “Basá ema hotu nebé halo tuir Há’u Aman Lalehan nia hakarak, ema ne’e mak Há’u nia maun, Há’u nia feton no Há’u nia inan” (Mt 12,50). Ne’e katak, domin lolos labele hela de’it iha conhecimento no compreensão literal Comandamentos sira Maromak nian, maibé tengki envolve ema ida nia ser eh án tomak: ho fuan tomak, ho klamar tomak, ho hatene tomak no ho kbiit tomak (Dt 6,4-5), no importante liu tan, traduz ba hahalok eh ação concreta (cf. Ex 3,7-10). São Joao evangelista iha cap. 13,3-17 haktuir domin concreto Jesus nian iha forma hahalok fase Nia escolante sira nia ain. Nune’e domin no serbí nudar Ukun-fuan foun ba escolante sira hotu Jesus nian (cf. Jo 13,13-15). Ho liafuan badak, domin lolós katak: “fó buat hotu ba Maromak no maun-alin, bin-feton sira sem reserva”. Iha expressão português hateten: “A medida do verdadeiro amor é amar sem medida (sasukat domin lolós nian mak, hadomi sasukat laek)”.

Leitura dahuluk, husi Ex 22,20-26 nudar parte principal ida “Código da Aliança nian” (Ex 20,22 – 23,33), nebé Moisés lée ba povo Israel durante rito aliança nian (cf. Ex 24,3-8). Código da Aliança fahe ba parte boot rua: Ex 21,1-22,19 no Ex 22,20-23,33. Parte boot rua ne’e koalia kona ba norma legislativa ho nia objectivo atu tau ordem ba sociedade sedentária ida, katak sai ona nudar povo ida (povo Maromak nian), tanba la’os ona hanesan povo nómada nebé la’o eh muda husi fatin ida ba fatin seluk, no tanba Maromak promete mos Terra Prometida ba sira. Código da Aliança nee, ita bele dehan nudar lei oan sira husi Decálogo eh Maromak nia Ukun-fuan sanulu (cf. Es 20,2-17; Dt 5,6-21). Nune’e, ba Israelita sira, Código da Aliança mos simu carácter sagrado hanesan mos Decálogo, tanba sai nudar extensão husi Maromak nia Comandamento ba povo Israel liu husi Mosés iha foho Sinai. Ita bele nota katak, iha contexto sociedade sedentária Israel nian iha tempo nebá, laiha diferença entre lei sira civil nian ho lei sira religiosa nian, tanba Maromak Mesak Deit mak kaer autoridade eh ukun ba direito povo nian. Nune’e, Ex 22,20-26 sai nudar secção importante ida nebé hahú segunda parte código nian nebé nia acentuação mak tau matan no defende direito ema kbiit laek sira nian iha tempo nebá: primeiro, ema fuik leet eh ema la’o rai (estrangeiro) tanba sira maluk laiha atu sadere ba no liu-liu israelita sira mos uluk nudar ema estrangeiro ih arai Egipto; segundo, oan kiak no inan faluk, tanba sira laiha aman eh káben atu tau matan ba sira; terceiro ema kiak, tanba sira laiha ema ruma hodi tulun sira. Buat comum iha categoria grupo tolu nee mak, sira laiha sadere fatin eh defensor hodi tau matan eh protege sira. Portanto, buat saída mak Maromak hakarak harí iha sociedade foun ne’e: “ema ida-idak, oinsa-oinsa ba mós, iha condição saída deit mak nia iha, quanto mais nia kiak, mukit no kbiit laek, iha dignidade no direito nebé hanesan atu hadomi no simu domin husi nia maun alin sira”. Ikus liu, husi leitura dahuluk nee, ita nota katak, Maromak rasik mak sei sai juíz ba ema nebé trata aat membro ida nebé kbiit laek liu husi sociedade.

Tuir mai, iha Evangelho, ita rona kona ba, matenek boot liu Lei nian ida, nebé sai nudar representante Fariseu sira nian nebé ba hasoru Jesus hodi koko nia (v. 35), kona ba Ukun-fuan nebé mak boot liu. Ba ema judeu sira, especialmente Fariseu sira, Lei sira ka hanaran mos TORAH, mak expressão aas liu husi Maromak nia hanoin no vontade. No estuda, hatene didi’ak hodi halo tuir Lei hirak nee mak sai nudar sasukat “um israelita perfeito” (cf. Jos 1,7-8). Obviamente, Fariseu sira hein katak, Jesus sei bilán atu fó resposta tanba rabí sira (estudioso e mestres da TORAH) cataloga eh classifica Lei sira hamutuk 613 preceitos: 365 nudar proibição no 248 nudar ukun fuan eh comandamentos positivos. No dala barak iha escolas rabínicas, mosu discussão kona ba tema: Lei ida nebé mak boot liu? (cf. v. 36). Portanto, iha Jesusnia resposta, Jesus lori doutor da Lei ne’e fila fali ba espírito husi Lei (cf. Dt 6,5; Lv 19,18) hirak ne’e (613 Leis) nebé israelita ida-idak, sá tan doutor da lei no fariseu sira, com certeza decór teb-tebes. Ho resposta Jesus nian, hatudu katak, laiha ema ida bele dehan katak nia hadomi lós Na’i Maromak, wainhira nia la hadomi nia maun-alin no bin-feton sira, liu-liu hirak nebé kiak, mukit no kbiit laek. Tanba Jesus rasik dehan: “Iha Ukun-fuan rua ne’e mak Lei sira hotu no Profeta hatúr-an ba!” (cf. 40). Ita nia prática religiosa, devoção no hahalok piedade sira hanesan folin laek, wainhira ita la hadomi ita nia maun alin no bin feton sira nebé mukit ho ita nia fuan tomak, klamar tomak, hatene tomak no ho kbiit tomak. Labele haluhan katak, DOMIN HAHÚ HUSI UMA LARAN!

Pe. Natalino Gusmão Amaral

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *

error: Content is protected !!